Ktorá hudba roka 2010 bola najpôsobivejšia?

Autor: Tomáš Slaninka | 17.12.2010 o 10:10 | (upravené 5.1.2011 o 21:19) Karma článku: 11,33 | Prečítané:  4551x

Úchvatnú hudbu spoznáte podľa toho, že v sebe nesie príbeh, ktorému uveríte. Nemusí vypovedať nič o minulosti umelca a dokonca sa ani nemusíte stotožniť s jeho názorom, či postrehmi, no podstatné je nájsť tú nitku krásy, ktorá sa vinie celým dielom a robí ho jedinečným. Navyše, na príbehy už všité do hudby si navrstvujeme aj tie vlastné; kedy sme pieseň prvýkrát počuli, ktoré slová nás dostali, v ktorých podstatných momentoch nám vytvárala soundtrack k vlastnému životu. Napriek tomu, že každý si tvorí tieto mini-poviedky podľa vlastného vkusu a daných okolností, výročné rebríčky majú svoj zmysel. Obrátite sa naspäť za rokom a vyberiete to, čo vás uhúrilo najviac. Trpké, zábavné, smutno-krásne, úžasné. Možno tu nenájdete ani jeden album, ktorý by ste vložili do vlastných top-hudobných príbehov, no určite nájdete množstvo zaujímavej hudby, ktorá je osobitá a nezabudnuteľná.

the_fool.jpg10. Warpaint - The Fool

V pesničke, podľa ktorej sa pomenovali, Emily Kokal spieva, že vojna, ktorú bojujeme, je pod vodou a ide ešte hlbšie. Skutočne, celý album The Fool sa odohráva hlboko vo vnútri sŕdc čisto dievčenského kvartetu Warpaint, ktorého hudba býva označovaná ako post-punk, psychedelic rock, či art-rock. Ich piesne sú o láske; nenaplnenej, nepochopenej, priveľmi ustráchanej, či egoisticky ukrutnej. V súlade s úvodom článku tvoria príbehy, do ktorých sa vcíti každý, lebo opisujú ohrdnutie, neveru, strach zo straty a popritom úžasne spájajú tri vokály s ozvenovými, nádherne harmonickými gitarami a energickými bicími. Warpaint bojujú svoju bitku vo vnútri, no aj keď ju prehrajú v láske, skladby o nej sú víťazstvom pre poslucháča.

hidden.jpg9. These New Puritans - Hidden

Jack Barnett, hlavný mozog kvarteta These New Puritans, vybral ako ústredný nástroj pre najnovší album, Hidden, fagot. Pravdepodobne ho očaril jeho tajomný, no hrejivý zvuk, ktorým dokáže zdatný hráč vyčariť dva základné odtiene emócií: hlboké, staccatové tóny pôsobia ako výstražná až bojová siréna, kým tie vyššie priam rozprávkovo idylicky. Barnett však neskončil len pri ňom. Hidden je pretkaný množstvom dychových nástrojov, Českým orchestrom, či detským zborom, ktoré podčiarkujú strašidelne mystickú atmosféru. Na druhom albume britského kvartetu je najstrhujúcejšia energia, až agresia hip-hopových rytmov a ťažkej elektroniky (We Want War), ktoré sálajú z väčšiny skladieb, no dokážu sa pretransformovať aj do gotickej, vážno-klasickej desivosti. Tak, ako je Hidden nádherný, tak je aj strašidelný.

clinging_to_a_scheme.jpg8. The Radio Dept. - Clinging To a Scheme

V najchytľavejšej skladbe “Never Follow Suit” spieva Johan Duncanson, že nikdy nebude nasledovať dav a vždy ostane mimo tej cesty. Na svojom zatiaľ najúspešnejšom albume sa švédske trio drží angažovaného odporu voči komercii, biznisu a politike a napriek ľahkej naivite a častému nesúhlasu im poslucháč verí. Lebo Clinging To a Scheme je vyjadrením mladíckeho odhodlania a odporu a aj keď majú všetci traja cez tridsiatku, nostalgiu vyvolávajú lo-fi prístupom, retro synťákmi, pokojom a snivým shoegazeom. Clinging To a Scheme si udržiava jednoduchosť a stručnosť, ktoré sú pritom dostatočne detailné a imaginatívne. Kúsok synth-popu, zrnko shoegazeu, štipka rocku, The Radio Dept. sú skvelým, mrazivo namiešaným kokteilom.

the_age_of_adz.jpg7. Sufjan Stevens - The Age Of Adz

Pre The Age Of Adz, Sufjanovu šiestu štúdiovku, presne platí to otrepané pravidlo, že buď ho milujete, alebo nemôžete ani len počuť. Stevens sa po tohtoročnom EP All Delighted People opäť rozbehol smerom k disonantnej elektronike, ktorá dosiahla na The Age Of Adz maximalistických rozmerov. K svojmu typickému akustickému bendžu, zborovým spevom, sláčikom a dychom pridáva mohutnú dávku hučiacej a neskrotnej elektroniky, ktorej je niekedy “až priveľa.” Navyše, svoj jemne chlapčenský hlas viackrát prehnal Auto-tune programami a prefiltroval ho až do plastikovej karikatúry. Na svojom megalomanskom albume miesi tradičný baladický folk s experimentálnym synth-popom, avant-gardou a súčasným R&B. Výsledkom je mohutná dávka emócií, ktoré ťažko zvláda aj on sám a 25 minútová skladba Impossible Soul, ktorá tvorí svoj vlastný vesmír. The Age Of Adz sa nachádza na nebezpečnej hrane medzi komickosťou, gýčom, tragédiou a dokonalou epikou. Sufjan tak opäť pôsobí ako antický hrdina: vzdorovito bojuje proti všetkému naokolo a najmä sám proti sebe, no našťastie, neprehráva a ani nezomiera. Naopak, napĺňa svoje ambície a tvorí úžasný kus umenia.

learning.jpg6. Perfume Genius - Learning

Learning je jeden z najemocionálnejších a najťaživejších hudobných výpovedí za posledné roky a vstrebať ho na prvý raz je takmer nemožné. Celý životný príbeh Mike Hadreassa je zaznamenaný na jeho debute; od fyzického obťažovania, týrania, cez roky strávené depresiou až po nervové zrútenie, ktoré vyústilo do nahrávania Learning. 26 ročný Hadreass stavil na priamočiarosť: desať krátkych skladieb pre klavír a elektrický organ bolo zložených za veľmi krátky čas presne v tom poradí, ako sa nachádzajú na albume, čím poskytujú autobiografický pohľad na Hadreassove depresívno-apatické myšlienky a životné postrehy. Zo všetkého najviac vystáva skladba „Mr. Peterson“ o viacvýznamovom vzťahu k učiteľovi, ktorý vyžadoval jeho lásku, naučil ho počúvať Joy Division a nakoniec spáchal samovraždu. Learning je čudne krásny svojou úprimnosťou a krehkosťou, ktoré očarujú pomaly, ale isto.

10.jpg5. Supersilent - 10

Minimalizmus a uniformita obalov, ktoré sa líšia len farbou a číselným označením, boli vždy v kontraste s obrovskou premenlivosťou a farebnosťou hudby nórskeho tria Supersilent, ktoré siaha od free jazzu, cez avant-gardnú elektroniku, až k tradičnému, akustickému jazzu. A práve tohtoročná nahrávka, 10, obsahuje najmenej experimentovania a viac sa venuje melódii, a implicitnej muzikálnosti. Napriek tejto zmene smeru je 10 stále ťažšie počúvanie, plné disonancie, nejasne nelineárnych motívov a depresívne temných harmónií. Súznenie klavíra Ståle Storløkkena s trúbkou Arve Henriksena a desivou elektronikou Helge Stena je výletom do tajomných zákutí jazzového Bergenu, v ktorom však ešte stále platí, že v jednoduchosti je krása.

tomorrowinayear.png4. The Knife - Tomorrow, In a Year

Dať robiť elektro-popovej dvojici operu o Charlesovi Darwinovi je na prvý pohľad také zvlášne rozhodnutie, že nemohlo skončiť inak, ako avant-gardným elektro-akustickým experimentom, ktorý presahuje hranice žánrov a scén. Aj keď súrodenci zo švédskeho dua The Knife na začiatku nemali ani len poňatia o opere a klasickej hudbe, výsledkom sú tony vstrebaného hudobného a vedeckého materiálu o vážnej hudbe, evolúcii, Darwinovi a živote ako takom. Tomorrow, In a Year je skôr elektronickou operetou a ponúka prierez ako vývoja života na Zemi, tak aj evolúciou hudby. Od primitívnych, chladných syntetických rytmov, cez vážny, operetno vibratový spev, až po elekronickú epiku dnešných čias. Album zachytáva čas v jeho najagregovanejšej podobe: v behu období a epoch tohto sveta, skrze temnoty vnútorného sveta a prekážky toho vonkajšieho. Napriek vedeckému chladu sú The Knife ľudskí v časti venovanej Darwinovi a ukazujú, že aj po neopakovateľnom Silent Shout sú neustále schopní tvoriť hudbu, ktorá prekvapuje a inovuje.

have_one_on_me.jpg3. Joanna Newsom - Have One On Me

Kolekcia osemnástich skladieb rozmáhajúcich sa na troch diskoch je náročná už na poslucháča, aké to teda musí byť všetko zložiť, zaranžovať, naspievať a upraviť? Joanna Newsom je profesionálka s dusou plne oddanou svojmu umeniu a umeniu ako takému. Have One On Me (Wegart) je subtílny mega-album, naplnený pokojným smútkom a hrejivou melanchóliou, ktorá často vrcholí v nádherne mrazivých momentoch, ako dramatická In California, či Kingfisher. Newsom už dávno dokázala, že jej texty sú vysoko kvalitnou poéziou a v hre na harfu je majsterka; Have One On Me je teda skôr premena jej mýticko príbehových textov na príbehy osobné, citovejšie a ešte krehkejšie.

processions.jpg2. Daníel Bjarnason - Processions

Trend na scéne súčasnej klasiky je tvoriť minimalisticky jednoduché kompozície, ktoré sú akousi inštrumentálnou verziou ľahkých pesničiek odohraných „klasickými“ nástrojmi. Dvojoktávový klavír a plačlivý sláčikový kvartet to istia. Islandský dirigent Daníel Bjarnason sa vybral opačnou cestou; do služieb povolal symfonický orchester a svoj debut vyšperkoval dvoma strhujúcimi triptychmi, so sólami pre violončelo, resp. klavír. Od jeho generačných kolegov ho odlišuje maximalizmus, ktorým vníma hudbu a majestátnosť umeleckého vyjadrovania. V nedávnej, nadšenej recenzii som napísal, že Processions je „energická, strhujúca, ale aj ukrutná búrka emócií,“ pričom tá búrka je dielom vyspelého umelca, ktorý vie, akými prostriedkami ohúriť a podmaniť. Toto je smer, ktorým by sa mala súčasná klasická scéna vybrať.

heartland.jpg1. Owen Pallett - Heartland

Konceptuálne albumy sú veľkou výzvou a jediné dve možnosti, ktoré z nich môžu vzniknúť, sú dokonalosť, alebo nepodarený, ťažkopádny zlepenec. Venovať sa na ploche jednej nahrávky jednej komplexnej téme tak, aby bola dostatočne hlboká, pestrá, avšak neodbiehala príliš ďaleko a držala pokope, vyžaduje viac než talent a správny odhad. V posledných rokoch zvládla nástrahy konceptuálnej hudby azda len Joanna Newsom na svojom prelomovom albume Ys a tento rok sa k nej pridáva aj kanadský multitalent, Owen Pallett.

Na svojom treťom albume pracoval niekoľko rokov, aby rozvinul zdanlivo banálny príbeh farmára Lewisa, ktorý sa rozhodne oslobodiť svoju domovinu a následne putuje až na kraj sveta, aby sa stretol so svojim bohom – Owenom a premohol ho. Aj keď sa zdá byť tento dej absurdný, Pallett v ňom farbisto vykresľuje situácie vnútorného boja medzi túžbou povinnosťou, osobne depresie umelca, ale aj zľahka erotické obrazy živelného Lewisa. Pallett, vyštudovaný violista a komponista, dáva priestor Českej FILMharmónii, svojej viole a klavíru a do toho všetkého mixuje jemnú elektroniku a pestrú paletu perkusií, až album často pôsobí ako operetta spievaná nespevákom. Heartland je najpôsobivejšou nahrávkou tohto roka hlavne pre svoju diverzifikovanú podstatu, očividný talent Palletta, ktorý ho dokázal využiť do poslednej sekundy a popritom si uchovať humor, vážnosť, satiru, drámu a pútavé rozprávanie absurdného príbehu. Heartland je zábavné a farebné dielo, ktoré si zaslúži pozornosť.

banner.jpgPo čísle jedna vždy dorazí smútok za všetkou tou hudbou, ktorá sa z nejakých dôvodov nezmestila do rebríčka najlepších. Predsa len, desiatka je pri dnešnej dostupnosti hudby viac, než obmedzujúca. Určite si všimnite tretí album The Suburbs kanadských alt-rockerov Arcade Fire, ktorí ním vytvorili akúsi indie hymnu roka 2010. Podobne si počínali aj nováčikovia Tame Impala, ktorých zmes psychedelického rocku s lo-fi naivitou očarila nezávislú scénu. Nenápadný Nór Erik K Skodvin zložil jeden z tohtoročných klenotov klasického ambientu a jeho častý spolupracovník (z dua Deaf Center), Otto Totland vydal vo dvojici Nest úžasne imaginatívny a podnetný album Retold. Na záver, nezabudnite na nemeckého neo-klasika Maxa Richtera, ktorého soundtrack Infra je jeden z jeho najlepších a najinvenčnejších klasicko-ambientných albumov. Pre zaujímavosť, hudobno-vizuálny projekt iamamiwhoami bol nominovaný na cenu švédskych Grammis 2011 v kategórii Inovátora roka. Držme palce tomuto netradičnému prístupu k umeniu. Ak ešte nemáte dosť rebríčkov, pozrite si aj môj súhrn najlepších pop singlov tohto roka na mojom blogu musicAddicted.

Len dva týždne nás delia od prvej hudobnej žatvy roka 2011. PJ Harvey sa vracia na valentína s nahrávkou Let England Shake a škótski post-rockeri Mogwai dali svojej siedmej štúdiovke neobyčajne originálny názov: Hardcore Will Never Die, But You Will! Prvé single z oboch albumov sú už vonku. Zasnení post-punkeri Esben & the Witch vydávajú svoj debut, takisto aj dubstepový objav James Blake. Éra trip-hopu a d&b 90. rokov stvorila niekoľko legiend: medzi nimi aj Lamb. Tí nahrávajú piaty album nazvaný veľmi jednoducho, 5. Keďže ho chcú nahrať nezávisle od vydavateľstva, fanúšikov prosia o finančnú podporu. Podobnou cestou sa vybrala aj pesničkárka Marissa Nadler, ktorá vyzbierala potrebné peniaze a čoskoro sa pustí do svojho (tiež) piateho albumu. Jeden z vysoko-očakávaných albumov februára je aj druhý počin vyššie spomínanej nórskej dvojice Deaf Center. A ktovie, čo chystajú legendy Godspeed You! Black Emperor a Radiohead? Tešíme sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?