Nästesjö Extreme Orchestra: Príjemne elegantný švédsky džez

Autor: Tomáš Slaninka | 30.11.2010 o 12:10 | Karma článku: 4,29 | Prečítané:  1271x

Nästesjö Extreme Orchestra sú džezový kvartet zo švédskeho mesta Malmö. Jej členovia sa spoznali vďaka tamojšej hudobnej univerzite, na ktorej študovali a dali dohromady (na džezové pomery) netradičnú štvoricu nástrojov: dvojitú basu, husle, saxofón a bicie. Spočiatku hrávali psychedelickejší džez, označovaný aj ako fusion, na svojom debutovom albume však prezentujú oveľa uhladenejšiu a elegantnejšiu tvár. Neplánovane a prirodzene tak nasledujú tradíciu škandinávskej džezovej scény, ktorej tvorba sa vyznačuje rozvážnosťou, jednoduchosťou, pokojom a dokonalým technickým prepracovaním. Vrhnite sa do improvizácií, melodramatických sól a voľných, žartovných rytmov spolu s NEO-m; neoľutujete.

NEO - Storfiskaren by spisajazz

neo.jpgNázov skupiny Nästesjö Extreme Orchestra síce v sebe obsahuje slovo extreme a orchestra, ani jedno však nie je úplne pravdivé. Extrém totiž evokuje niečo mimo medzí normality, dosahujúc najvyššiu mieru niečoho - v tomto prípade však nekonkrétneho a skrytého pravdepodobne v hudbe. Pod orchestrom si tiež poslucháč predstaví väčší hudobný súbor, v najklasickejšom slova zmysle tradičný symfonický orchester so všetkými svojimi funkciami. Ani v jednom, ani v druhom prípade, sa však nejedná o úplnú skutočnosť. Hudba od Neo je síce zaujímavá a príjemná, určite sa však nevymyká z normality, či zvyčajnosti (čo nie je urážkou) a taktiež jej štvorčlenná zostava má ďaleko od orchestra. Napriek tomu, často dokáže vytvoriť taký plný zvuk, akoby mali omnoho viac členov.

Ako už naznačuje názov zoskupenia Nästesjö Extreme Orchestra, Johannes Nästesjö je jeho hlavným mozgom; skomponoval všetkých osem skladieb na albume a je zároveň aj najaktívnejšou hybnou silou skupiny. NEO spolu hrávajú už niekoľko rokov; začínali ako oktet prezentujúci oveľa eklektickejší džez, ktorý sa zvykne označovať ako fusion. Jazz fusion je mixom džezu s veľkým dôrazom na improvizáciu s “voľnejšími” žánrami ako funk, blues, či dokonca rock a world music. Zmenšujúcim sa počtom členov však NEO postupne prišli aj o niektoré nástroje, ktoré zabezpečovali žánrovú diverzitu a skupina, už ako kvartet, prirodzene prešla do vôd tradičnejšieho a (akosi) uhladenejšieho džezu. Všetci sú vyštudovaní a trénovaní džezmeni, ktorí sú profesionálmi vo svojej oblasti. Johannes je hudbe oddaný naplno; popri NEO a iných hudobných projektoch je aj učiteľom džezovej kompozície na umeleckej škole v Malmö.

Debutový album Nästesjö Extreme Orchestra začína jednoduchým a príhodne pomenovaným introm, Första Skissen (Prvá skica), ktorý skrze pokojné, až nesmelé úvodné tóny otvára polhodinu hudby. Naznačuje pomalé rozohrávanie sa Johannesovej basy, za ňou sa rozbiehajú bicie a rôzne perkusie, o ktoré sa stará Michala Østergaard-Nielsen. Niekoľko, nie celkom súvisiacich, opakujúcich sa tónov a polámaný rytmus sú nasledované podobne repetitívnymi a neuhladenými motívmi výrazného saxofónu, na ktorý hrá Marcelo Gabard Pazos a (zatiaľ) jemnými husľami Stefana Pöntinena. Celá Första Skissen je len jemným naznačením, aké nástroje budeme počuť a akú náladu možno očakávať; neukazujú však, aký smer NEO naberú a čo sa udeje. Je to len malá, lyrická expozícia.

NEO1.jpgSkutočný dej sa začne odohrávať až v nasledujúcej Elaboration (Vypracovanie), ktorá sa presne podľa názvu rozvíja a prechádza viacerými štádiami. Spočiatku je to základná, skutočne spevavá melódia zahraná zosynchronizovaným alt-saxofónom a husľami; veľmi elegantne stúpa a klesá, je však jasná a jednoduchá, dekorácie a rozvinutia totiž prichádzajú až v nasledujúcom improvizačnom sóle saxofónu. V poslednej štvrtine zníži svoju intenzitu, aby hlboké tóny basy mali “kadiaľ” preniknúť a Elaboration, spočiatku hravá, až veselá, končí v tichej a jemnej harmónii. Väčší priestor dostáva basa v nasledujúcej Storfiskaren (Starý rybár), ktorá patrí medzi najpestrejšie a najenergickejšie kompozície na albume. Michala v nej predvedie aj svoje umenie na zvonkohre, ktorá nadľahčuje celú skladbu, popritom uchováva jej jemnú decentnosť a krehkosť.

Deklarationstaxi stavia na žartovnom staccate huslí a saxofónu, ktoré opäť hrajú v synchronizácii. Tá prerastá v improvizované sóla vždy jedného nástroja, kým ten druhý dopĺňa danú tému. Poslucháč však musí veľmi bystriť sluch, aby počul energickú a náročnú tému basy, ktorá je akosi skrytá za týmto výrazným duom a vyburcovanými bicími. Druhá štvorica skladieb býva označovaná aj ako NEO-suita; Johannes skomponoval a venoval každú jednu časť jednotlivým členom skupiny. Na túto suitu možno uplatniť švédsky aforizmus tvrdiaci, že každý Švéd má korene v inom kúte sveta. Pre pôvod členov NEO v rôznych častiach sveta sú všetky časti pomenované podľa nejakého miesta. Úvodná Denmark je najživšou a najhlučnejšou skladbou na albume aj vďaka energickým bicím Michaly, ktorej je skladba venovaná.

Nasledujúca Ingermanland (oblasť Ingria) je oveľa subtílnejšou a tichšou kompozíciou; sólo dostáva huslista Stefan, ktorý hrá veľmi uhrančivú, plačlivú a melodramatickú melódiu, okolo ktorej sa zľahka vinie saxofón a sladká zvonkohra. Do 19. storočia bola oblasť Ingrie obývaná Fínmi a Estóncami, po 1930 sa však stala súčasťou Ruska, ktorou je dodnes. Aj pre tamojšiu mentalitu a temnotu vyplývajúcu z dejín je kompozícia Ingermanland najpochmúrnejšou a najhĺbavejšou na albume. Predposledný Kansas začína exhibíciou nádhernej hĺbky a vážnosti basy; s príchodom výraznejších nástrojov sa však sólo končí prehlušením, čo je veľká škoda. Záverečný Uruguay zložený pre Marcelov saxofón je zároveň aj vrcholnou kompozíciou; pestrou, humornou a odviazanou. Všetky štyri nástroje v nej podávajú výborný výkon, avšak sólový saxofón, so všetkými zmenami nálad, skokmi a figúrami, kradne celú šou len pre seba. A takto pôsobí celý album Nästesjö Extreme Orchestra: husle a saxofón dostávajú oveľa väčší priestor ako očakávaná basa, či perkusie. Takisto, len polhodina hudby je dosť málo; treba oceniť, že cez sito nápadov prešli len tie najsilnejšie, avšak na džezové pomery sú skladby a improvizácie dosť krátke a aj pre profesionalitu členov by bolo veľmi zaujímavé počuť ich väčšie rozpracovanie. Napriek výhradám je NEO veľmi solídny debutový album, ktorý výborne dopĺňa tohtoročnú úrodu (Espen Eriksen Trio, Food, Christian Wallumrød Ensemble, Jaga Jazzist, Supersilent) severského džezu. Vkusný, vyvážený a emotívny.



(Album mi poskytla skupina NEO.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?