Erik K Skodvin: Pochmúrnosť a temnota z jesenného Nórska

Autor: Tomáš Slaninka | 28.10.2010 o 10:10 | (upravené 28.10.2010 o 20:17) Karma článku: 4,98 | Prečítané:  1503x

Erik K Skodvin je nórsky umelec, ktorý sa venuje temnému ambientu a väčšinou pomalej elektronickej hudbe so surreálnym nádychom a pocitom, akoby ste počúvali hudbu k filmu. So svojim najznámejšim projektom, Deaf Center, vytvoril jeden z najpôsobivejších ambientných albumov minulého desaťročia; hĺbavý, zvukovo plný, chvíľami hravý a hlavne silne obrazotvorný. Elektronika a manipulácia s nástrojmi však nie je jedinou jeho doménou; na svojej najnovšej nahrávke ‘Flare’ zachytáva pocity temnoty, neistoty a strachu pomocou nespracovaných akustických nástrojov, ktoré zväčša ponecháva v ich surovej a prirodzenej forme. Ponorte sa do ponurej nórskej zimy a skúste si vychutnať pocit bezsenného, mátajúceho spánku prechádzajúceho v nepokojný prelud.



sonicpieces009.jpgNajvýraznejším umeleckým prostriedkom Erika K Skodvina je temnota. Tú rozvíja viacerými spôsobmi, prítomná je v jeho tvorbe neustále. V projekte Deaf Center, ktorý vytvoril s Ottom Totlandom, formuje imaginatívne plochy vytvorené zo zvukov akoby vytiahnutych z hladiny alfa. Sú nejasné, neuchopiteľné, abstraktne unikajúce pred realitou. Ich spoločný debut, ‘Pale Ravine,’ obsahuje neustále sa vracajúce harmónie, surreálne motívy, temnú syntetiku, akoby vytiahnutú zo snov behajúcich mysľou krátko pred zobudením. Skodvin tvorí aj individuálne pod menom Svarte Greiner, pod ktorým sa venuje oveľa temnejšej a experimentálnejšej hudbe, ktorá evokuje nočné mory a podvedomé fóbie poslucháča. Pomalá, monotónna hudba Svarte Greinera je desivý horor, ktorý vyvoláva strach skrze neistotu a neurčitosť. Ako duch, ktorého nevidieť, ale cítiť jeho nejasnú prítomnosť.

Od roku 2006 sa Skodvin venuje aj vlastnému hudobnému vydavateľstvu, Miasmah. Svoj debut tu vydal napríklad Greg Haines, majster orchestrálno-elektronického ambientu, či Rafael Anton Irisarri, ktorý tvorí na pomedzí súčasnej klasiky a drone-u. Miasmah sa predovšetkým venuje nórskym alternatívnym umelcom, ktorí na ňom vydávajú temnú experimentálnu hudbu zachytávajúcu grotesknú dekadenciu (Kreng), halucinačnú prázdnotu (Elegi), alebo aj nervy drásajúci nepokoj (Marcus Fjellström, FNS). Najnovší album sa opäť rozhodol vydať v inom vydavateľstve (jeho doterajším domovom bolo Type Records) a voľba padla na Sonic Pieces. Malé rodinné vydavateľstvo založené berlínčankou Monique Recknagel sa stáva v alternatívnej sfére čoraz prestížnejším vďaka ručne robeným a jedinečným obalom, ktoré Monique vyrába. Rovnako podstatným je aj jej precízny výber originálnych umelcov; Nils Frahm, Greg Haines (opäť), Dustin O’Halloran a Library Tapes.

eks_flare_lores.jpgPráca pod vlastným menom môže byť signálom, že debut ‘Flare’ má byť intímnejšou, či osobnejšou odbočkou tohto Nórskeho kreatívca. V skutočnosti sa však jedná o iný prístup k rovnakým pocitom, ktorým sa Skodvin zvykne venovať. Temnotu tentokrát navodzuje skrze neočistený zvuk akustických nástrojov a takmer surovú strohosť hudobného jazyka, ktorým sa vyjadruje. Do popredia sa najviac dostáva úsporný klavír, ktorý je ústredným prvkom aj v hudbe Deaf Centre. Na rozdiel od upravenej, prefiltrovanej a akosi zideálnenej minulosti je klavír na ‘Flare’ oveľa skutočnejším a ťaživejším. Skodvin ho najviac využíva ako základný prvok hudobných motívov v repetitívnej, až primitívnej forme. V ‘Escaping the day’ ním rozohráva ponurý a neúspešný útek pred ozvenovým hlukom vychádzajúcim z temných zákutí. Napriek tomu, že sa pohybuje len v izolovanej časti dvoch oktáv, na tých istých tónoch, pôsobivé je vyvolanie neistoty a strachu, ktorý nevyprchá. Väčšiu plochu pokrýva v ‘Matiné’ spájajúcej kontrasty nervóznej gitary a plačlivých huslí, ktoré posúvajú dej vopred a klavíra, ktorý ich svojimi neustálymi návratmi do pôvodnej témy tlmí a robí ich snahu o melodrámu márnou.

Aj keď sa šedivosť a ponurosť zvykne vyjadrovať hlbokými tónmi (alebo veľmi vysokými - veď akési extrémy sú v nej vždy prítomné), basa je na ‘Flare’ väčšinou len doplnkom. V úvodnej ‘Etching and entrance’ však stúpa do sfér violončela, ktorého struny sú brúsené, až rezané nervóznym sláčikom za zvukov mrazivo pokojného klavíra a gitary uviaznutej na jednom, neustále opakovanom tóne. Akoby vstup do albumu bol neustále blokovaný neochotou odhaliť tú emóciu prázdnoty, ktorú ukrýva. Do masy temnoty sa v intímne ladenej ‘Pitch dark’ vmiešava aj operné vibrato, ktoré svojou melódiou bez slov vyvoláva zimomriavky a pravidelné údery sláčika o rozladenú strunu podčiarkujú emočnú surovosť kompozície. Intenzívnejším rozvíjaním teroru operným vibratom je ‘Grave,’ ktorá sa blíži k drone-ovým sklonom Skodvina a jej mohutnejšia štruktúra, náhlivé tempo, spolu s tragicky bolestivým vokálom ju robí asi najfascinujúcejším kúskom na ‘Flare.’

Druhým sólovým nástrojom na ‘Flare’ je akustická gitara, ktorá väčšinou hrá v tandeme s druhou, hrajúcou tremolo. ‘Stuck in burning dreams’ napĺňa význam svojho názvu a gitary ponechávajú poslucháča uviaznutého uprostred nočnej mory. Osamotená gitara funguje rovnako dobre ako dialóg vo ‘Failing Eyes,’ ktorá je asi najdisonantnejšou skladbou na celom albume. Skvelou bodkou za celým albumom je ‘Caught in flickering light,’ v ktorej sa objavuje väčšina už počutých nástrojov a vytvára oveľa komplexnejší a bohatší zvuk. Poháňaná údermi sláčika o drevo, zjemňovaná zľahka teatrálnymi ozvenami huslí buduje efektnú kakofóniu beznádeje a nepokoja. Skodvin zároveň zdôrazňuje, že žiadny happy end sa nekoná. Flare netreba vnímať ako konceptuálny album; jedná sa skôr o dokument Skodvinovej túžby po akustických nástrojov, ktorými vytvára inú tvár tým istým pocitom, ako zvyčajne. Nepoju, ľahkej paranoji, hmlistej temnote. A tentokrát v intímnejšom a minimalistickejšom šate, ktorý je pri typickom štýle Erika K Skodvina svojským osviežením.



(Album poskytlo vydavateľstvo Sonic Pieces, všetky obrázky sú súčasťou press-kitu)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?