Kyle Bobby Dunn Vám zahrá pre pokojné sny

Autor: Tomáš Slaninka | 3.9.2010 o 10:10 | Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1409x

Kyle Bobby Dunn je mladý minimalista, ktorý medzi svojimi inšpiráciami uvádza Arvo Pärta, Maurica Ravela, či Györgyho Ligetiho. Veľké mená, ktoré zadefinovali časť modernej klasiky, síce ovplyvnili Dunnove vnímanie hudby, jeho tvorba však dýcha vlastným zvukom. Najrozsiahlejšia kompozícia tohto rodeného Kanaďana, ‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn,’ navodzuje pri prvom počutí slová ako ambient, či drone s prvkami súčasnej klasiky. Hlbší ponor dovnútra však neodhaľuje len nové frekvencie, ale aj neuchopiteľné ponímanie času a hudobného priestoru. Nekonečné kombinovanie harmónií, vynáranie a útapanie tónov, repetitívnosť; všetko charakteristické znaky jeho skladieb, ktoré vás úspešne ponoria do dlhého spánku a nechajú vás uprostred hmlistých snov.

Kyle_Bobby_Dunn_A_Young_Persons_Guide_tokafi.jpgSpánok ľudskej bytosti sa skladá z dvoch hlavných fáz, ktoré sú charakterizované pohybom očných búľv. Prvá fáza je z hľadiska rýchlosti ich pohybu pokojná. Mozog znižuje svoju vlnovú frekvenciu, svalstvo sa uvoľňuje, občasné trhy telom ustávajú, vnímanie vonkajšieho prostredia sa vytráca. Vedomiu je jedno, že prechádza štyrmi fázami NREM spánku, ono jednoducho prechádza do svojho zmeneného stavu s pozastavenou aktivitou vnímania a pohybu. Frekvencia mozgovej aktivity sa čoraz znižuje a celá bytosť smeruje do fázy REM - rýchleho pohybu očí, počas ktorého vznikajú tie sny, ktoré si pamätáme. Kostrové svalstvo je pozbavené svojej sily, telo odpočíva. Avšak, frekvencie tepu a dýchania sú nepravidelné, podobne ako teplota tela. Napriek všetkým opatreniam evolúcie, ľudská bytosť je aj v spánku krehká a neistá.

Zapnutie ‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn(Low Point) sprevádzajú podobné príznaky; od úvodného uvoľnenia až k REM. Rôzne frekvencie sa rozohrajú z neistého ticha, vynárajú sa z pozadia a znova sa doňho vracajú, spoločne fungujú v nedefinovateľných harmóniách, ktoré sa objavujú a miznú. Prvotné zoznamovanie sa so siahodlhými kompozíciami je ako pozorovanie vlastného zaspávania. Umiestniť kameru k posteli, ľahnúť si, relaxovať, popri tom však zabudnúť na jej prítomnosť.

kyle_myspace.jpgNazvať zbierku svojej hudobnej tvorby mapujúcej približne 5 rokov umeleckého života ‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn’ je možno trochu trúfalé, najmä keď spomínaný Kyle Bobby Dunn má len 24 rokov. Rodený Kanaďan žijúci v Brooklyne sa však rozhodol vydať sprievodcu vlastným vnútrom; z tvorivej mysle mladého umelca - pre mladého poslucháča. Takého, ktorý sa nechá unášať uhrančivou tvorbou inšpiratívneho Arvo Pärta, alebo sa rozplýva nad krehkými, až triviálnymi, no pritom geniálnymi kúskami Erika Satieho. Lebo byť mladým skladateľom v dnešnej dobe znamená hlavne nasávať tony staršieho materiálu, nechať ich uležať a prepojiť vlastné city s tým najkrajším, čo utkvelo na brehoch mysle. V Dunnovej hudbe počuť jeho lásku ku klasike 20. storočia, pristupuje k nej však opatrne a s určitým odstupom. Možno je to úmyselná taktika ponechať si vlastný zvuk a možno len prirodzená a podvedomá reakcia jedinečnej hudobnej DNA, ktorej je nositeľom.

‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn’ je z vonkajšieho pohľadu dvojhodinová lekcia statiky. Z malých útvarov vyrastajú zložité harmónie, ktoré “tam niekde” už predtým existovali, len potrebovali čas a priestor na otvorenie sa. Z jednoduchého sa na ploche mnohých minút stáva komplikované, z tichého sa stáva intenzívnejšie a nástojčivé. Motívy sa vrstvia jeden cez druhý, dopĺňajú sa a permutujú, akoby hľadali dokonalú harmonickú polohu. Mnohé celky skladajú samy seba skladajú a po chvíľke jasného pocitu sa opätovne rozkladajú na individuality. Tóny, ktoré sú často skôr pokusnými, či prechodnými frekvenciami, často miznú a objavujú sa niekedy neskôr, alebo pretrvávajú niekde v pozadí a v takej nejasnosti, v akej sa zjavili, aj končia svoje pôsobenie. Napriek tomuto tematickému životu a smrti tém sa toho nakoniec veľa nedeje. Sú a opäť nie sú. Existujú síce v časopriestore, no sú priveľmi krehké a abstraktné, aby aspoň niektorá z nich sa stala základnou myšlienkou, ktorá by vyrástla v konkrétny a dosiahnuteľný vrchol.

Kyle_Bobby_Dunn.jpgAvšak, ‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn’ je zvnútra dynamický album. Drobné melodické celky v ňom pulzujú, hmlisté sláčiky vibrujú, šumy sa zhmotňujú. Jednoduchý pokus taktiež odhalí na malej ploche väčšie myšlienky. Stačí poposúvať v prehrávači skladby rýchlo vopred a vtedy odhaliť, že priam nekonečné a nepočuteľné sa rozvíja a odhaľuje svoj zámer, svoje vyústenie a novú metamorfózu. Očistené o detaily a vzrušenie z nejasnosti síce ochudobňuje skladby o pocit jedinečnosti, na druhej strane takto barbarsky ukazuje smer a naznačuje cestu, ktorou sa Kyle Bobby Dunn hýbe. Chvíľami sa nachádza len vo vnútri jednej fázy spánku, od jedného nezapamätaného sna k druhému (ako v úvodnej ‘Butel,’ alebo ‘The Second Ponderosa’). Je utopený vo svojich myšlienkach, periodicky sa rozsvecuje a zhasína, pričom cez monotónnu hru na svetlo a tmu preniká oveľa väčšia temnota, ako samotné tóny. V istých chvíľach sa tak harmónie utápajú vo vlastnej nemohúcnosti posunúť sa ďalej a poslucháč rozmýšľa, či je to vyvolanie ilúzie, alebo Dunnova neistota a nerozhodnosť.

Závan klasiky je však niekedy silnejším ako vánok drone-u, ktorý cítiť počas oboch hodín albumu. Takým je ‘Empty Gazing,’ postavená na zvukovom nepokoji, ktorý neustále nabudzuje pocit búrky, vďaka melanchólii vybudovanej na kombinácii huslí, violončela a hlukových plôch vibrujúcich v pozadí, v snahe predrať sa a explodovať. Zo sna frekvencií sa vynára aj ‘Last Minute Jest,’ ktorá znie ako zabudnuté, či nedorobené prelúdium pre klavír. Dunn v nej neustále niekam smeruje, no nakoniec zabúda kam a vracia sa do pôvodnych podôb, ktoré boli už mnohokrát vyskúšané, zazneli, ostali niekde v pozadí a čakali na moment opätovného použitia. Ako zabudnutý duch ukrývajúci sa v zatuchnutej skrini. Nemenej rozjímavá je ‘Sets Of Four,’ so zvukom skutočného, nezmanipulovaného klavíra. Odvíja sa od toho istého začiatku, nabaľuje nové tóny v snahe nájsť novú harmóniu. Vo chvíli, keď ju dosiahne, album dosahuje vrchol. Pokojný, no nečakaný. Záver ‘The Nightjar’ je pulzujúcou bodkou za albumom a keď sa v poslednej minúte zrazu rozoznie nejasný hlas človeka, prichádza postupné, no nenásilné prebudenie do ľudského sveta.

Kyle Bobby Dunn skúma na svojom najrozsiahlejšom albume tie najimplicitnejšie a najprirodzenejšie ľudské fenomény: proces zaspávania a vnímanie času. Skrze repetíciu a pomalo-dôkladné katalyzovanie myšlienok jednak vyvoláva pocit spánku, ilúziu zaspávajúcej mysle a zároveň deformuje časový horizont, v ktorom zvykneme počúvať hudbu. ‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn’ je žánrovo nezaraditeľný kúsok s telom rozfragmentovaných harmónií a dušou jednoliatych, jednoduchých motívov plynúcich vzdušnou pulzujúcou masou. Nejedná sa síce o prelomové dielo, cieli však vyššie, ako len k meditatívnym zónam a v tejto ambícii aj víťazí. Tento album je hĺbavou a inteligentnou promenádou vedomia mladého Kyle Bobby Dunna.



(Fotky sú zo stránok vydavateľstva a oficiálneho myspace profilu umelca; promo kópia albumu mi bola dodaná samotným umelcom)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodičia trojičiek: Nie je jednoduché prejsť po ulici bez povšimnutia

Deň s trojičkami sa takmer nedá naplánovať.

PRIMÁR

Od štyridsatky po sedemdesiatku. Ako sa mení sexualita?

Kvalita závisí od psychiky milencov.


Už ste čítali?