Ólafur Arnalds: Sú Islanďania beznádejní melancholici?

Autor: Tomáš Slaninka | 8.7.2010 o 9:30 | (upravené 5.1.2011 o 21:21) Karma článku: 6,10 | Prečítané:  1800x

Ólafur Arnalds je mladý islandský skladateľ, ktorého cieľom, ale aj podstatou hudby, je prepájanie jednoduchej a priamočiarej klasiky so súčasným indie-popom. Jeden z najznámejších islandských exportných “artiklov” po prekvapivom úspechu svojho prvého albumu vydal nedávno jeho konceptuálne pokračovanie. ‘...and they have escaped the weight of darkness’ je hudobný príbeh hľadania svetla a nádeje, citlivá rozprávka pre klavír, sláčikové kvarteto a kde-tu aj energické a rockové bicie. Poslucháči si už prirodzene spájajú islandskú hudbu s atmosférou nádhernej prírody, gýčovej zimy a temno-príjemnej melanchólie. Ólafurov nový album je ďalším dôkazom, že tieto klišé ešte stále fungujú a dajú sa pretaviť do solídneho a uhladeného neo-klasického celku.

(Ólafur Arnalds - Hægt, kemur ljósið by erasedtapes)

olafurarnalds_andtheyhaveescaped.jpgEšte pred desaťročím by aj väčší fajnšmekri vymenovali islandských umelcov na prstoch jednej ruky; zahŕňajúc Björk a jej predošlé skupiny. Plnú pozornosť si počas nultých rokov získali Sigur Rós, ktorých tvorba je dodnes stotožňovaná so všetkými klišé, ktoré sa pod slovom Island vybavia. Do centra záujmu sa tiež pomerne rýchlo prebojovala pestrá zostava múm, neo-klasický skladateľ Jóhann Jóhannsson a pesničkárka Emilíana Torrini. Napriek tomu, že sa Ólafur Arnalds, v súčasnosti 23 ročný skladateľ, nepovažuje za inšpirovaného islandskou hudbou, jeho tvorba skvele napĺňa jej všetky základné charakteristiky; je pomalá, zádumčivá, emotívna. Arnaldsov zľahka naivný, no o to vrúcnejší debut ‘Eulogy For Evolution’ (ET/Wegart) prekypoval pokojom, klavírom a sláčikmi a vďaka zaujímavej premiešaniu klasiky s indie-rockovými postupmi postupne vystrelil medzi najznámejších islandských interpretov. Dva roky skladania materiálu pre jeho pokračovanie sprevádzalo aj intenzívne turné, práca na hudbe pre balet (Dyad1909), divadelnú hru (Endalaus) a odvážny pokus s nahrávaním jednej skladby za jeden deň (Found Songs). Všetky tieto projekty rozšírili popularitu Arnaldsovej hudby a upevnili jeho pozíciu na scéne nezávislého popu.

[ Rozhovor s Ólafurom Arnaldsom a zhodnotenie jeho viedenského koncertu z roku 2008 nájdete na mojom blogu v tomto článku. ]

Jemnosť a jednoduchosť, ktorá je podstatou doterajšej Arnaldsovej tvorby nastupuje pomaly a opatrne hneď od prvých sekúnd jeho druhého albumu. ‘...and they have escaped the weight of darkness’ (vydavateľstvo Erased Tapes/Wegart) je celistvý príbeh, ktorý možno najlepšie uchopiť a spoznať vďaka vlastnej fantázii; Arnaldsove hudobné vyjadrovanie je totiž pomerne úsporné a v niektorých momentoch sa približuje až k banálnosti. ‘Þú ert sólin’ otvára nahrávku takmer nepočuteľným elektronickým šumom a subtílnym klavírom, ku ktorému sa veľmi prirodzene a nenútene pridávajú emotívne ladené sláčiky, ktoré zhutňujú dynamiku úvodného kúsku. Na motív prvej kompozície nadväzuje aj pomalá a repetitívna melódia dvojky, ‘Þú ert jörðin,’ podporená trúchlivým violončelom a nežnou zvonkohrou. Podobná kombinácia vyzerá sladko a tak aj znie - uspávankovo a nevinne.

olafurarnalds1.jpg Šťavu a energiu dodáva Arnaldsovmu druhému albumu až tretí kúsok, ‘Tunglið.’ V nej Ólafur nachystal presne takú zmes, pre ktorú vytŕča z radu súčasných “klasikov” a púta pozornosť indie-rockového sveta. Žiadostivý klavír a nedočkavé sláčiky dosahujú katarziu vďaka rockovým bicím a podmanivej base/violončelu, ktoré skvele určuje smer, ktorým sa ‘Tunglið’ uberá. Táto klasicko-rocková tvár je Arnaldsovou najprirodzenejšou a niet divu, že podobne ladené kompozície sú na albume tými nasilnejšími. ‘Loftið verður skyndilega kalt’ je temnou rozjímavou romancou a trio skladieb, ktoré otvára, zachováva smutne melancholický charakter postupného oslobodzovania sa spod nadvlády temnoty. ‘Gleypa okkur’ násobí svoj charakter žiaľu a nepokoja aj jemným spevom bez slov, čo je v Ólafurovej tvorbe inovácia, ktorá si zaslúži povšimnutie. Kompozícia podporená zvukom dažďa a pomalými bicími posúva jednoduchý smútok albumu do odhodlanejších a vyspelejších vôd a stáva sa tak jedným z vrcholov albumu.

Posledná trojica skladieb, otváraná ‘Hægt, kemur ljósið,’ sa nesie v znamení radosti a priam hymnického šťastia. Hlavne záverečná kompozícia ‘Þau hafa sloppið undan þunga myrkursins’ značne pripomína Arnaldsových krajanov Sigur Rós. Sláčikové kvarteto, odhodlané bicie, zvonkohra a jemné dychy, ktoré podčiarkujú vrcholný moment, sú ako vystrihnuté z islandských hudobných nálad, ktorými sa ich bohatá hudobná scéna stala známa. Zároveň aj poukazuje na Arnaldsovu tendenciu zostávať v bezpečnej zóne osvedčených postupov a melódií, ktoré účinne zabrnkajú na city islandofilov.

olafurarnalds2.jpgSilné stránky ‘...and they have escaped the weight of darkness’ sú preto aj jeho achilovou pätou. Album znie priveľmi uhladene; vzbudzuje síce emócie, katalyzuje fantáziu, avšak ostáva na takmer tom istom hrejivo upokojujúcom mieste, kde končil Arnaldsov debut ‘Eulogy For Evolution.’ Smutno-pekná, melancholická nahrávka, ktorá sa však nepokúša vytŕčať z radu a skúšať niečo nové. Motív nádeje a čakania na svetlo je príjemne oživujúci a Islandu príznačný, no nekončiaca melanchólia je prihlasným pripomenutím, že počúvame dielo severského skladateľa. Mentalitu a vnútorné cítenie, samozrejme, nemožno v sebe zahlušiť, akési vybočenie zo všetkých klišé, ktoré sa spájajú s Islandom, by však bolo vítané. Ólafur Arnalds je dostatočne životaschopná individualita, ktorá sa na hudobnej scéne premosťujúcej klasiku a indie rock, určite nestratí. Arnaldsov nový album je pekným a detailným dielom, ktoré si dokáže nájsť množstvo snívajúcich poslucháčov. Väčšia odvaha, chuť riskovať a tým pádom sa aj odlíšiť od ostatných, sú však výrazne neprítomné. S nimi by bol totiž výnimočný.



(Fotky sú súčasťou promo-materiálu, album mi poskytlo vydavateľstvo Erased Tapes.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?