Hudba, ktorá ma inšpirovala počas roka 2013

Autor: Tomáš Slaninka | 30.12.2013 o 9:15 | (upravené 30.12.2013 o 10:41) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1063x

Inpširácia vôbec nemusí vzísť z hudby, ktorá subjektívne predčí aktuálnu scéne. Je to audio-umenie, ktoré podnecuje fantáziu a stimuluje emócie. Nasledujúcich desať nahrávok (bez zoradenia podľa obľúbenosti) asi nereprezentuje výber ultra-moderných alebo hudobne priekopníckych počinov uplynulého roka. Naopak, zachytáva albumy, ktoré ma donútili počúvať a prezívať a umožnili mi sa oslobodiť od neustálej potreby hodnotiť umenie kvantitatívne. Niekoľko návratov mohykánov, zopár tichých pôžitkov a trocha diskotéky.

David_Bowie_-_The_Next_Day.pngDavid Bowie - The Next Day
A vravím si, neviem kým som.”

Aj po štyroch desaťročiach kariéry definovanej hľadaním svojej identity skrze kostýmy a fiktívne postavy sa Bowie nehanbí priznať, že si ešte celkom nie je istý sebou samým. The Next Day predstavuje jeho najzábavnejší a najsilnejší album od berlínskej éry osemdesiatych rokov. Bowie už nepotrebuje masky a neustálu zvukovú inováciu; The Next Day je britký, vibrantný a neústupčivý rock prekypujúci energiou a oprávneným sebavedomím, ktoré strhnú a pohltia.

goldfrapp-tales-of-us.jpgGoldfrapp - Tales Of Us
Strach je hmla hrnúca sa navôkol a dovnútra.”

Desať fiktívnych postáv prežíva osudové chvíle zachytené v desiatich hudobných básniach. Britská dvojica sa zbavila syntetizátorov, pozlátky a vrátila sa k baladám zdôrazňujúcim mnohofarebnosť zamatového hlasu Alison Goldfrapp a kompozičnú zručnosť Willa Gregoryho. Tales Of Us môže sprvoti znieť ticho, až nudne, no jeho krása spočíva v napätí a dynamike ukrytej pod pokojnou a temnou hladinou. Komorná hudba pre melancholikov.

fuck_buttons_slow_focus.jpgFuck Buttons - Slow Focus
Nadchýna ma, ako nás naša hudba dokáže preniesť bez slov kamkoľvek.”

Bristolské duo sa posunulo od olympijského hesla “rýchlejšie, vyššie, silnejšie” definujúceho ich fascinujúcu nahrávku Tarot Sport k jedinému sloganu - silnejšie. Slow Focus je rozvážnejší (pomalší), hlbší a mohutnejší, než čokoľvek na súčasnej elektronickej scéne. Duo si osvojilo hip-hopové rytmy, pridalo navrstvené gitary a netypickú dávku krištáľovo ostrých syntetizátorov, aby stvorilo post-apokalyptický soundtrack k svetu, ktorý nelieta vo hviezdach, ako sci-fi filmy naznačujú, ale vibruje v horúcich hĺbkach zemského jadra.

Nick-Cave-Push-The-Sky-Away.jpgNick Cave and the Bad Seeds - Push The Sky Away
Zostárneš a ochladneš.”

Ani s päťnástym albumom ohnivé srdce Nicka Cavea neochladlo a čas neubral na sviežosti jeho slov. Kým prvotná inšpirácia - googlenie neuveriteľných kuriozít - pôsobí moderne, najnovšia štúdiovka tohto Austrálčana dýcha nadčasovosťou. Push The Sky Away je zamyslením sa sa nad banalitou existencie skrze trpko-smiešne príbehy a príjemne minimalistické aranžmány vedené Caveovým klavírom. Kulisy piesní sú miestami surreálne (morské víly, nebesá, Hannah Montana), no dodávajú autentickosť príbehom o láske, hriešnosti a neustálej nenásytnosti posúvať sa vopred. Cave a jeho Semená Zla stvorili fascinujúci kúsok nestárnucého sveta.

MIA-MATANGI.jpgM.I.A - Matangi
Ak chceš byť mnou, potrebuješ manifest; Ak ho nemáš, zožeň si ho presto!

Počúvať Matangi znamená prechádzať sa hlučnými ulicami od Bangalore, cez londýnsky Little Bangladesh až po brazílske slumy. Hudba ulíc je posilnená drzými textami rodáčky zo Srí Lanky, ktorá sa rada angažuje za ľudí a myšlienky mimo väčšinového obyvateľstva. Maya umožňuje poslucháčovi žiť jej príbeh vďaka jej mladému nadšeniu a nákazlivej spontánnosti. Chaos zvukov a myšlienok môže občas unaviť, až otráviť, no Maya úspešne tvorí z východných a západných vplyvov, hip-hopu, tančnej elektroniky a etna riadne divoký, nezabudnuteľný žúr.

burial_rival_dealer.pngBurial - Rival Dealer
Toto je, kým som.”

Najprv smršť syntetizátorov a pulzujúcich basov, do nej zmutované hlasy a nakoniec rozpustenie do prázdnoty. V tomto bode začína britský producent Will Bevan rozprávať potrebu stotožnenia sa s vlastným ja pomedzi zvuky dažďa, šepoty nasamplovaných hlasov a desivo upokojujúce, nepokojne hrejivé syntetické melódie. Rival Dealer je v jeho slovách “o sexualite, o prijatí, kým si.” Burialova novinka najprv rozvibruje, potom utíši a nakoniec dodá životaschopnú silu.

Savages-Silence-Yourself.jpgSavages - Silence Yourself
Svet je mŕtva, poľutovaniahodná diera.”

Londýnske kvarteto Savages sú viac, než Joy Division alebo Smashing Pumpkins v ženskom vydaní. Silence Yourself je plnokrvný hlučný gitarový punk so náležitým manifestom, konceptom a posolstvom. Jehnny Beth a jej skupina sa nesnažia o nič viac než byť vypočuté a brané vážne. Lebo ich slová žiadajú počúvanie, pochopenie a rovnosť. Úpadok ľudstva zachytený v násilií, sexe a smrti je v ich nahnevaných slovách desivo autentický.

these_new_puritans_field_of_reeds.jpgThese New Puritans - Field Of Reeds
Nemám nič, čo by som povedal.”

Nenechajte sa odradiť málovravnosťou Jacka Barnetta; on len zvažuje nevyhnutnosť každého jedného slova a tónu. Jeho hudba, zmes snobského britského neoklasicizmu, a minimalistického rocku, prerozpráva prepotrebné slová a verše. Field Of Reeds je vydarený lyrický triptych dobrovoľnej samoty uprostred skalnatej, drsnej ostrovnej prírody. Krehká rovnováha tichej striedmosti a jemnej pompy orchestra v spojení s hypnotickou elektronikou zabezpečuje zvláštny, mimotelový zážitok.

arve_henriksen_places_of_worship.jpgArve Henriksen - Places Of Worship
Trúbka je mojim perom.”

Po mnohých návštevách miest zasvätených modlitbám zachytil nórsky trumpetista keltské, indiánske, arabské a európske poňatie rozjímania. Desať krátkych meditácií vedie zvuk trúbky prechádzajúcej až do jemného flautovitého tónu a vákuovo jemných perkusií. Places Of Worship je viac, než len povznášajúci pokoj – Henriksen zhmotňuje pocit zahĺbenia sa do ľudskej duše, ku ktorému existuje nekonečne veľa prístupov, no v konečnom dôsledku je úžasne univerzálne a v jeho podaní krásne.

The_Knife_-_Shaking_the_Habitual.pngThe Knife - Shaking The Habitual
Občas mám problémy, ktoré ťažko vyriešiť. Tu je príbeh, to je môj názor.

Švédski súrodenci Dreijerovci si stanovili cieľ zatriasť konvenciami a pripraviť spoločnosť na zmenu. Prvá časť misie im ide výborne. Ich novinka nepozná zľutovanie - je zvukovo dotieravý, nadpriemerne dlhý, schválne ofenzívy. Na povrchu vidno provokatívne témy rodovej rovnosti, slobody sexuálnej orientácie, imigrácie a kritiku honby za mamonom. Netreba však zhnusene odskočiť! Pod nálepkou týchto liberté-égalité-fraternité motívov sa skýrva pulzujúce srdce, ktoré zručne spája žánre od krautrock techna, cez syntetizátorové balady, až k tichému ambientu. “Obaľ ma svojimi ramenami.” Dreijerovci obnažujú svoje ľudské ja a určite netreba odmietnuť pozvanie byť súčasťou ich príbehov hnevu a akokoľvek naivnej túžby zmeniť svet k lepšiemu.

boards-of-canada_tomorrows-harvest-608x608.jpgOkrem tejto desiatky vyšlo priehrštie zaujímavej hudby, ktorú netreba prehliadnuť. Rok 2013 sa niesol v znamení návratov. Neprepočuteľný bol singel roka od Daft Punk, ktorí zažili úspech s novinkou Random Access Memories. Scénu alternatívnej elektroniky prekvapili Škótski Boards of Canada nečakane pustým a temným albumom Tomorrow’s Harvest. Projekt Nine Inch Nails sa tiež vrátil s veľkou pompou, zato výsledkom, ktorý je skôr "kópia kópie kópie." Po dvadsiatich rokoch sa prebudili aj gitaroví maniaci My Bloody Valentine, a po šesnástich rokoch vydali štúdiovku aj zasnení popperi Mazzy Star. Obe skupiny úspešne a chytľavo pokračovali v rovnakom zvuku, ktorý zanechali v deväťdesiatych rokoch.

Kanaďania Arcade Fire nahrali mierne zdĺhavý a jednosmerne orientovaný retro-disko album Reflektor. Po šiestich rokoch sa prišla s piesňami aj islandská speváčka Emilíana Torrini, ktorá túžila prekonať samu seba. Jednoducho "chcela [som] viac". Divokosť v srdci oprášili aj Islanďania Sigur Rós na eruptívnom albume Kveikur. Thom Yorke známy z Radiohead zas nasadil vyššie tempo vo svojom projekte Atoms For Peace.

Z menej známych mien netreba prehliadnuť švédskeho producenta The Field, ktorý očaril hypnotickým pop-technom Cupid’s Head. V podobne organicky-eletronickom duchu tvorí aj Jon Hopkins, ktorého producentské schopnosti využívajú Coldplay aj Brian Eno; jeho novinka Immunity rozbúchala nejedno srdce. Mnohé z týchto rozbúchaných sŕdc zas zastavil hororový album Excavation od londýnsko-srbského producenta Bobby Krlica, The Haxan Cloak. Na záver zaujal dirigent a klavirista Daníel Bjarnason so svojim dramaticko-surrealistickým triptychom Over Light Earth a zažiarila aj New Yorská violistka Nadia Sirota avant-gardným dielom Baroque, na ktorom spojila popovú prístupnosť s vysokým umením. Bravó.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?