Pozoruhodná hudba roka 2012

Autor: Tomáš Slaninka | 7.1.2013 o 9:15 | Karma článku: 6,20 | Prečítané:  1731x

V uplynulom roku 2012 zafungovala zvláštna heuristika vraviaca, že hudba, o ktorej plánovanom vydaní som ani len netušil, ma nakoniec pohltila najintenzívnejšie. Možno zaúčinkoval faktor prekvapenia a možno len hudba bez zbytočného informačného pretlaku bezprostredne zamerala moju pozornosť na svoje vnútorné kvality. Od modernej klasiky, cez elektronický pop až po akustických pesničkárov, rok 2012 bol hlavne o veľkom talente, ktorý našiel cestu ako prekvapiť a inovovať. Väčšina kúskov z tejto abecedne zoradenej desiatky pre mňa najchytľavejších nahrávok by mohla byť stvorená v ktorýkoľvek rok. Práve táto kvalita nadčasovosti je jednou z hlavných čŕt, ktoré ma očarili a spôsobili, že si budem tento rok asociovať primárne s doleuvedenými melódiami.

luxury_problems.jpg

Andy Stott - Luxury Problems

Manchesterský producent Andy Stott kráča obozretne a odvážne po čiare deliacej nudný syntetický chaos od hypnotického, organického techna. Atmosféru krehkosti a nepolapiteľnosti zaručujú hebké ženské vokály, ktoré fungujú ako surreálne poľudštenie Stottovej temne hutnej basovej elektroniky bez dna. Luxury Problems je zvláštne intímnym pôžitkom pre polnočné duše.

bloom.jpg

Beach House - Bloom

Kvitnutie je výstižné pomenovanie progresu, v ktorom dvojica Beach House neustále zdokonaľuje svoj zasnený pop. Dolaďujú, vylepšujú, zjemňujú, obrusujú. Hlboký hlas Victorie Legrand a ozvenové gitary Alexa Scallyho zvečňujú na štvrtej štúdiovke záchvevy každodennosti úžasne subtílnym spôsobom a morfujú ju v niečo jedinečné; niečo, čo zažijeme podľa slov piesne Wishes len „raz v tvojom živote, stáva sa to [len] raz.”

kindred.png

Burial - Kindred

Dokonca aj v izolácii od okolitého sveta sa bristolský producent posúva čoraz bližšie tanečnému parketu. Svoj temný, atmosférický dubstep obohatil o syntetizátorové plochy evokujúce techno a house hrajúce na cintoríne šťastia a nádeje. Hlasy zo záhrobia šepkajú a spievajú fragmenty vznešených vyznaní. Kindred nastavuje prístupnejšiu, epickejšiu a ešte naliehavejšiu tvár inteligentnej tanečnej hudby.

allelujah.jpg

Godspeed You! Black Emperor - Allelujah! Don't Bend Ascend

Hoci svet predsa len neskončil, apokalyptická hudba kanadského zoskupenia Godspeed You! Black Emperor pripomína už posledné dve dekády, ako blízko je ľudstvo ku svojmu zániku každý deň. Ich anti-kapitalistická anarchia je len pozlátkou; v hĺbke ich hlučnej, gitarovo-husľovej a silne katarzickej hudbe je silná viera v ľudskú dôstojnosť a umenie, ktorému sa nekladú žiadne medze.

visions.jpg

Grimes - Visions

Kanadská umelkyňa Claire Boucher je ukážkovým príkladom aplikácie do-it-yourself prístupu k tvoreniu v dobe neobmedzených možností. Japonská manga; erotický flirt Mariah Carey; žuvačkový pop; ruské sci-fi Solaris; tieto nesúrodé vplyvy sú prirodzenou inšpiráciou internetovej generácie, ktorej Grimes je súčasťou. Akokoľvek je tento experiment vystavaný v syntetickom počítačovom svete, vo svojej podstate funguje len vďaka hmatateľne ľudskej a zraniteľnej prítomnosti Boucherinho hlasu rozpínajúcemu sa cez niekoľko oktáv a diktujúcemu tok nálad. Nezáleží na tom, či rozumieme textom pošepnutým v neskonalých výšinách; Visions je najzábavnejším a najchytľavejším elektropopovým albumom tohto roka.

shields.jpg

Grizzly Bear - Shields

Vysnívaný, slnkom prežiarený svet, do ktorého sa možno ukryť ako pod ochranný štít pred realitou. Brooklynsky kvartet hľadá krásy úniku v príjemne psychedelickej zmesi introvertného rocku, ľahkého amerického folku a jemnej elektroniky, ktoré zdobia klenuté a elegantné melódie ich tretieho albumu. Krása Shields spočíva v jej intuitívnej a úprimnej rovnováhe medzi idealistickým snom a jeho hudobným uskutočnením.

leyfdu_ljosinu.jpg

Hildur Guðnadóttir - Leyfðu Ljósinu

Svetlo je ústredným motívom živej nahrávky Leyfðu Ljósinu. Jeho fyzické ako aj spirituálne vpustenie do priestoru je zhudobnené len dvoma nástrojmi: violončelom a ľudským hlasom bez akejkoľvek post-produkcie. Sparťanský prístup islandskej čelistky Hildur Guðnadóttir umožnil dosiahnuť harmóniu v jedinom tóne. Žiadne slová nevystihnú desivú jednotu prepojenia obnaženého hlasu a surového dotyku sláku na struny. Hildurino svetlo možno vidieť len skrze počutie.

ekstasis.jpg

Julia Holter - Ekstasis

Sebavedomé a efektné prepájanie klasických ideálov so súčasnými výrazovými prostriedkami je doménou kalifornskej skladateľky Julie Holter. Jej akademické zázemie v kompozícii a filozofii zanechali stopy v zručnom spracovaní starých inšpirácií, od barokových melódií, cez stredoveké rytmy, až po využitie klasických nástrojov ako harfa, čembalo a sláčiky. Ekstasis funguje vďaka abstraktnému, otvorenému konceptu, ktorý zaručuje prístupnosť a uvoľnene plynie k sľúbenej extáze.

old_ideas.jpg

Leonard Cohen - Old Ideas

Je fascinujúce, s akou eleganciou a samozrejmosťou dokáže Leonard Cohen plodiť už štyridsať rokov hudbu, ktorá je nielen pútavá, ale aj aktuálna. Básnická dráha tohto sedemdesiatnika je ako inak opäť citeľná v desiatke nových skladieb, ktoré prezentujú nové náhľady na “staré” myšlienky v tradičnom folkovom šate. Old Ideas je viac než len melancholická sumarizácia života; je to opätovné vyjadrenie pochopenia života ako toku lásky, túžby a viery a prirodzeného nadhľadu nad ním.

the-something-rain.jpg

Tindersticks - The Something Rain

Deväť albumov a dve desaťročia na scéne sú v prípade tohto bristkého tria zárukou zrelého a sofistikovaného počinu. Zadymený bas Stuarta Staplesa zreje ako kvalitná whiskey, zatiaľ čo bohatá inštrumentácia kapely nadobúda potrebnú naliehavosť a súčasne sebaistú uvoľnenosť. The Something Rain netreba rámcovať žánrami džez a akustický rock, lyrická trpkosť a hudobná hravosť Tindersticks sú dostatočným dôkazom.

Samozrejme, aj tento rebríček - jeden z mnohých - je subjektívnym výberom a zároveň je len zachytením očarenia poslucháča v danom momente. Možno o niekoľko mesiacov by sa doň dostali iné nahrávky a niektoré z horeuvedených albumov by skĺzli z roviny výnimočnosti do kategórie kvalitnej, no nie trvácnej hudby. Do tejto skupiny patrí epický synth-popový album Kill For Love od kvartetu Chromatics; druhý, ešte psychedelickejší a gitarovejší Lonerism od Novozélanďanov Tame Impala. Zaujal aj audiovizuálny projekt Kin od švédskych umelcov iamamiwhoami a nepochybne neradno zabudnúť na novú majestátnu a éterickú nahrávku dua Dead Can Dance, Anastasis. Rok 2012 možno nepriniesol ani jeden megalomanský album, ktorý by prekonal žánrové a kvalitatívne medze, no drobné klenoty ako Bloom a potešenia ako The Something Rain ho urobili nezabudnuteľným.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?