Juv: Desivé čaro minimalistického metalu

Autor: Tomáš Slaninka | 19.4.2011 o 10:30 | (upravené 2.5.2011 o 22:59) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  1444x

Juv sú nórski priatelia Are Mokkelbost a Marius Von Der Fehr, ktorých spojila počas strednej školy láska k tvrdej a neúprosnej hudbe. Od Metallicy a Iron Maiden až po ich blackmetalového krajana Burzum. Gro svojej hudby nahrali v druhej polovici deväťdesiatych rokov, kedy sa izolovali od okolitého sveta, aby zachytili hučiace gitary, monotónny hluk a nasamplované zvuky prírody. Tie agregovali do zvukovo úsporného a ťaživého albumu Juv, v nórčine príznačne symbolizujúce bezodnú priepasť. Ich hudbu nemožno jednoznačne pomenovať ako dark ambient, či minimalistický metal, no možno sa oddať procesu hľadania seba samého a vyrovnávania sa s odhalením svojich strachov a neistôt. Spoznajte zvukových bratov Sunn O))) a Boris a ponorte sa do dlhého desivého vzlyku.

juv_juv.jpgŤažké, až extrémne životné situácie sú často tým najúčinnejším stimulom pre vznik výnimočného umenia. Prinášajú totiž to neplánované, nevypočítateľné chvenie, ktoré prekvapí aj samotného umelca a poskytne mu úplne nový uhol pohľadu. Ten potom do svojho diela prenáša náhlu zmenu, jej analýzu a vyrovnávanie sa s ňou. Rozchody a patálie v láske inšpirovali Homogenic od Björk, pasovanie sa s bolesťou fyzickou aj psychickou katalyzovali Nirvanu, epilepsia a depresie “pomohli” legende Joy Division. Vytrvalý boj s problémami, predovšetkým tými vnútornými, neprestáva fascinovať už od čias antických hrdinov bojujúcich proti nepriaznivému osudu. Ešte lákavejším sa stáva, ak je príčina nejasná a hudba sa dá vysvetliť rôzne. Deprimujúca temnota Portishead, smutno-krásni Radiohead alebo ľahká mrazivosť sálajúca z Bohren & Der Club Of Gore. Ťažko totiž určiť arché ich pôsobivej temnoty nachádzajúcej sa niekedy až na pokraji únosnosti.

V prípade nórskej dvojice Juv je táto extrémna temnota cielená, ešte abstraktnejšia a napriek tomu stále prirodzená a uveriteľná. V priebehu troch rokov strávených cestami po Európe a izoláciou na chate uprostred nórskych lesov nahrali tony improvizácií, terénnych nahrávok z prírody a starých opustených budov, ktoré následne strihali v podomácky vybavenom štúdiu v garáži Areho rodičov. Spojil ich vzťah k hudbe, no rozdielne ambície, estetické ideály a čoraz prehlbujúcejšie sa abstrahovanie od okolitého sveta ich od seba odcudzili. Náročné hľadanie seba samého a vlastného umeleckého hlasu pôsobilo ako lepidlo kreativity, no súčasne spôsobilo dramatickú čiaru za projektom Juv. Po štrnástich rokoch mlčania ho oživil Are Mokkelbost až minulý rok, kedy sa rozhodol oprášiť staré nahrávky, zostrihať ich do albumu a prelomiť arktické ľady vo vzťahu s Mariusom. Debut vyšiel v nórskom vydavateľstve Miasmah, vysoko-kvalitnom projekte Erika K Skodvina.

juv.jpgTou extrémnou a ťažkou životnou situáciou, ktorá katalyzovala, spolutvorila a zároveň aj zabila ich hudbu, bol proces dospievania. So zapojením fantázie ho možno počuť na ich jedinom albume Juv, ktoré je schizofrenickým, extrémnym a náročným počúvaním. Na jednej strane z neho srší neistota zo seba samého, priam vražedný strach prejaviť kúsok emócie. Nielenže pôsobí negativisticky k vlastnému bolestnému jadru, ale aj neustále rozdúchava túto ťaživosť túžbou ostať vo vlastnej sklúčenosti. Na druhej strane však počuť obrovskú ambíciu. Are a Marius museli už počas puberty túžiť po veľkolepom diele, ktoré by bolo nekompromisne ťažké a pôsobivo nepreniknuteľné. Cítiť talent, no súčasný strach z jeho uplatnenia až do dna. Možno preto ostali obozretní, aby proplánová snaha nezničila akúsi deštruktívnu krásu a nepremenila sa na kamenné monštrum.

Finálnych 74 minút hudby totiž takým malým monštrom je. Desivo strohým, strašidelne monotónnym a nepokojne intenzívnym. Žiadna z trinástich kompozícií nie je podobná druhej a každá z nich by mohla existovať ako samostatný sprievod ku krátkemu mysterióznemu hororu. Monštruóznosť debutu Juv je zjemnená minimalistickým vyjadrovaním sa a priam alchymisticky odhadnutým dávkovaním zvuku. Osem-minútová slučka gitary zarezávajúcej sa do uší v sugestívne pomenovanej Revolusjoner alebo následne tajomný, až okultne hrozivý oddych Knute prezentujú variabilné schopnosti dvojice. Z rezavého hluku do šumivého šera a naspäť k teroru. Forvarsel buduje na jedinom pulzujúcom akorde, spoza ktorého sa graduálne a dlho nenápadne vynára hrmotná basa.

juv2.jpgJedným z ich najsilnejších prostriedkov je opakovanie a statika jedného akordu, až kým sa poslucháč nezačne spytovať seba samého, ako dlho ešte vydrží. Infinitiv stojí a padá na nekonečnom vibrate, ktoré postupne rozohráva niekoľko strún a vytvára akési harmonické perpetuum mobile. Začiatok Infinitiv je však len tichom pred búrkou, ktorá sa dostaví na záver, kedy sa hluk gitary priblíži zavýjaniu krvilačných vlkov. Skutočné zvuky prírody sa predsa len prederú do popredia v nadväzujúcej Rundgang, ktorej monotónna klaustrofóbia je sprevádzaná desivým vytím. Vo zvieraciu šialenosť sa mení aj Sut, kĺbiaci sklúčenosť s agresiou, kde sa do jednoduchých, žialivých tónov gitary rozozvučanej potrhaným sláčikom miešajú bolestné ľudské výkriky. Juv potrebujú vykričať, že prechod do dospelosti je utrpenie a ťažoba ich tvorivosti je neúnosná.

Je priam nepredstaviteľné, aké trýznivé muselo byť nahrávanie Juv. Album mapuje ich vlastnú perspektívu nekončiacej úzkosti a nemožnosti úniku z tejto sebatrýzne. Nie je to len neistota, až nervózne pnutie; Mokkelbost a Fehr sa vyrovnávajú sami so sebou, s tou malou, no nezničiteľnou dávkou nenávisti, ktorú k sebe človek prechováva. Juv znejú, akoby boli hodení do sveta, do ktorého nepatria a nedokázali sa zmieriť s tým, čo bolo dané a oslobodiť sa od vnútorných ťažôb. Účinok albumu je teda akési uzavretie jednej fázy života, zdokumentovanie stavu mysle na pokraji šialenstva. To všetko sa odohráva v kulisách drsnej a nepoddajnej prírody, ktorá je inšpiráciou, prostriedkom a jednou z príčin tejto osamelej bolesti. Najbadateľnejšou je v metafore kopca zatieneného druhým, na ktorý nevidíme, no vieme, že on je príčinou ponurosti. Juv je fascinujúcim dokumentom hľadania a odmietnutia úniku pred sebou samým.

 


 

(Album mi poskytlo vydavateľstvo Miasmah, všetky fotky z promo balíka.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?