(Arcade Fire - The Suburbs)

Arcade-Fire-The-Suburbs-2010-Front-Cover-46453.jpgSeptet z Montrealu už od svojich začiatkov balansuje medzi extrémami tematicko-hudobnej megalománie a seba-cenzurujúcim minimalizmom. Na svojom prelomovom debute ‘Funeral’ skĺbili vlastné intímne pocity spojené so smrťou svojich najbližších s ohromnou dávkou energie a pompy, ktoré sú im vlastná. Túžba oslobodiť sa od predmestského života kvázi-priemerných ľudí s malými ambíciami a nudným životom bola pravdepodobne najväčším hnacím motorom a posolstvom, s ktorým sa stotožnila väčšina poslucháčov alternatívnejšej hudby. Vymaniť sa z priemernosti, odlíšiť sa od ostatných, utiecť zo sivej obmedzenosti. Táto viera vo vlastný úspech zmultiplikovaná talentom na chytľavé indie-rockové pecky, úprimným smútkom a rebéliou, sa úspešne rozniesla celým indie svetom plnom podobných individualistov. ‘Funeral’ bol nakoniec v roku 2004 obrovskou peckou a skutočne umožnil Arcade Fire utiecť z priemernosti, ktorej sa tak desili.

Nasledujúci album ‘Neon Bible’ zachytáva Arcade Fire, na čele s manželským párom Wina Butlera a Régine Chassagne, v stave emocionálne ešte vyexponovanejšom; nádych paranoje, ešte okázalejšie aranžmány, čoraz intenzívnejšia rebélia. Voči svojmu okoliu, svetu ako takému, ale aj voči sebe. ‘Neon Bible’ napriek svojej kvalite a strhujúcosti potvrdil niekoľko nedostatkov kapely, ktoré dodnes pretrvávajú. Sebareflexia pri krotení svojej túžby ukázať všetko, čo vedia a dokážu, im nie je vlastná, podobne, ako absencia humoru a nadhľadu, ktoré by odľahčili ťažkopádnosť a doslovnú vážnosť, s akou vnímajú sami seba.

(Arcade Fire - Sprawl II (Mountains Beyond Mountains))

arcade_fire4.jpgTrojka v ich diskografii, ‘The Suburbs,’ (Wegart) pokračuje v tradícii veľkoleposti. Jedna hodina obsahujúca 16 skladieb dostala 8 CD-obalov zobrazujúcich výjavy predmestských sterotypov z perspektívy zaparkovaného auta. Z tejto perspektívy sa na svet navôkol pozerajú aj Arcade Fire. Vracajú sa do minulosti, keď sa nechávali opantávať svojimi túžbami a nádejou a porovnávajú to so súčasným stavom. Obávané predmestie opustili, prelomili kliatbu obyčajnosti a malichernosti a teraz sa pozerajú naspäť, ako to všetko mohlo dopadnúť. ‘The Suburbs’ ich zobrazuje duševne nahých vtedy aj teraz: dúfajúcich v lepšie, ale pritom si mysliacich, že všetko speje do záhuby. Problémy zapadnúť do spoločnosti pretrvali a ešte sa k nim pridala aj kríza stredného veku, napriek tomu, že dosiahli len 30 rokov.

‘The Suburbs’ hrá ako jedna dlhá kompozícia s často sa opakujúcimi motívmi a previazaným dejom, ktorý neustále napreduje. Kým v úvodnej skladbe ‘The Suburbs’ Win spomína na to, ako sa na predmestí naučil jazdiť, na konci albumu sa na to “svoje” predmestie naozaj odvezie. Skutočne uveriteľný je spôsob, akým kapela vykresľuje neistotu vo vlastné slová a činy. Keď Win spieva svoj prvý refrén “Niekedy tomu nemôžem uveriť, [že] sa hýbem [len] popri pocitoch,” poslucháč si presne vie predstaviť, aké musí byť pre umelca traumatizujúce, keď nevie presne vyjadriť svoje myšlienky. S podobnými pochybnosťami sa vyznáva aj v nasledujúcej ‘Modern Man,’ kde sám nerozumie, čo znamená byť moderným mužom/človekom, v rade podobných ľudí, ktorí ho nikdy nepochopia.

arcade_fire1.jpgArcade Fire vyšli z indie-podhubia a vyšvihli sa natoľko, že ‘The Suburbs’ v prvom týždni predaja sa umiesnili na prvej priečke predajnosti v Spojených štátoch. K tomu, aké to bolo byť neznámymi, bežnými fanúšikmi nezávislej hudby druhých, sa často vracajú, najmä však kritizujú súčasnú indie generáciu. Asi najintenzívnejšia paródia prichádza v dynamickej ‘Rococo,’ kde Butler spieva o tom, ako “Ti [moderné decká] budú zobať z ruky, používajúc veľké slová, ktorým sami nerozumejú, vravia: rokoko.” Kritika na moderné decká, z ktorých sám pochádza, prichádza aj v ‘Suburban War,’ kde správne poukazuje na to, že “dnes nás hudba rozdeľuje na bandy, Ty si vyber svoju stranu, ja si vyberiem svoju.”

(Arcade Fire - We Used To Wait)

arcade_fire2.jpgO predmestkej vojne, čakaní, nude, prechádzkach a jazdách po uliciach, počujeme často, rovnako o snahe Arcade Fire pochopiť dnešné decká. Napriek tomu, že väčšina textov znie beznádejne, alebo až nahnevane zo súčasnej situácie, melódie sú oveľa bohatšie na pocity a aj akosi optimistickejšie. Nákazlivý refrén ‘Rococo’ pozitívne vyšťaví asi každého, rovnako ako punk-rockovo ladená ‘Month Of May.’ Členovia kapely vyrastali na prelome 80. a 90. rokov a tieto vplyvy sú výrazne počuteľné v začiatočných synťákoch a naprogramovaných bicích ‘Half Light II (No Celebration),’ či ‘We Used To Wait.’ Druhá menovaná začína tým, že sme zvykli písať listy a podpisovať sa, ale “naše životy sa rýchlo menia [...] zvykli sme čakať.” Áno, nefalšovaná, melodramatická nostalgia, ktorá však z emotívnej hudby Arcade Fire znie úprimne, skutočne, až nákazlivo.

Dramatická nálada výletu naspäť, do minulosti, vrcholí v poslednej trojici skladieb. ‘Sprawl I (Flatland)’ je balada Wina Butlera o tom, ako hľadá svoj domov, miesto, kde sa hrával a žil svoj opustený život, ale v tejto diere a v noci ho nedokáže nájsť. Predmestie sa zmenilo, vyrástlo v niečo, čo už nespoznáva. Smútok a beznádej sú podporené žialivými sláčikmi, ktoré zhmotňujú vnútornú tragédiu, ktorú prežíva človek spomínajúci na niečo, čo ho až tak netešilo. Návrat do prelomu 70./80. rokov je zavŕšený extázickou ‘Sprawl II (Mountains Beyond Mountains),’ ktorá znie ako potomok Švédskych ABBA a ich spolukrajanov The Knife. Régine (konečne) dostáva svoje druhé sólo, ktoré si užíva vo veľkom štýle. O tom, že “mŕtve nákupné centrá rastú ako kopce za kopcami a nie je ich konca, potrebujem tmu, niekto, prosím vypnite svetlá” spieva s nevídanou vervou, podporená efektmi, ktoré akoby vypadli zo zbierky futuristických zvukov Depeche Mode.

The Suburbs’ je zhmotnením strachu Arcade Fire zo seba, z toho, čím mohli byť, ale aj zo smeru, ktorým sa uberú v budúcnosti. Nateraz však analyzujú svoju minulosť, chvíľku nostalgicky, inokedy kriticky, väčšinou však so zvláštnou nádejou v niečo lepšie. ‘The Suburbs’ je výlet naspäť a dovnútra, ktorý zobrazuje všetko predtým, ako sa stali úspešnými a nakoľko samota, smútok a viera ovplyvnili prelom v ich životoch. Životoch plných umenia, neistoty, rebélie a tým pádom poháňaných neustále vopred. Našťastie, aj kvalitatívne. V konstraste s textom v ‘Rococo,’ Arcade Fire používajú veľké slová, ktorým aj rozumejú.


(Fotky sú z oficiálneho myspace profilu kapely.)