Kings Of Convenience: Vládcovia ticha a jesene

27.10.2009 o 9:00 | Karma článku: 6.51 | Prečítané  2122-krát

Kings Of Convenience sa po piatich rokoch konečne pripomínajú, na čo si vybrali to najvhodnejšie ročné obdobie - jeseň, keďže novinka ‘Declaration Of Dependence’ je tak ako aj celá tvorba týchto dvoch Nórov výrazne melancholická. Ich hudba nádherne zapadá do šablóny smutno-tichých Škandinávskych skladateľov tvoriacich počas dlhých tmavých upršaných večerov, ako si ich radi romantizujeme. Najnovší album ide za pomyselnou ‘čistotou‘ ešte ďalej ako predchodcovia a jeho sila spočíva v úžasne minimalistických, donaha odetých skladbách so silnými lyrickými textami a jemným šepkavým spevom. Dokázali Kings Of Convenience z týchto elementov vyťažiť natoľko, že najnovší album bude soundtrackom k tohtoročnej jeseni?



koc_dod.jpgÚvod “What we build is bigger than the sum of two” ('24-25') znie ako rébus pre poslucháča, či toto tvrdenie aj v skutočnosti platí. Počuje dva hlasy, neskôr dve gitary a tie, aby prevážili ten súčet dvoch, pomáhajú im výborne napísané slová. Citlivé, tiché, trocha smutné a neisté a poslucháč sa veľmi rýchlo vráti niekoľko rokov naspäť, keď dvaja nórski speváci-skladatelia Kings Of Convenience deklarovali, že ticho je nový hluk, poprípade, že počujú hluk na prázdnej ulici. Tentoraz deklarujú závislosť - na láske všeobecnej, na citoch svojich blízkych a samozrejme aj jeden na druhom. Výrazové prostriedky novinky sa od predchádzajúcej tvorby veľmi neodlišujú, dokonca sú ešte minimálnejšie. Kým v minulosti sa nezľakli ‘väčších’ aranžmánov používajúcich bicie, či klarinet (ako ‘Live Long’ či ‘I’d Rather Dance With You’), na novinke ‘Declaration Of Dependence’ sa okrem gitár dočkáme akurát sporadického ľahkého violončela a pár tónov klavíra. Zvyšok čara držiaceho nový album pokope teda ostáva na hlasoch a slovách dvoch pánov E (Erlend a Eirik).

Prekvapivo optimistická a hravá skladba ‘Boat Behind’ bola prvou predzvesťou novinky. Jej poznávacím znamením je jednoduché a britké violončelo, ktoré sa takmer nemenne tiahne celou skladbou vedenou jednou sólovou a jednou doprevádzajúcou gitarou a vokály, ktoré sú najskôr spievané Eirikom, po ktorom ich Erlend vždy zopakuje. Akoby sa hrali dve malé deti. KoC začínajú priamo slovami “So we meet again after several years, Several years of separation,” kde jednak naznačujú dlhšie obdobie, kedy Erlend žil v Berlíne a Eirik sa venoval zveľaďovaniu svojej rodiny. Po troch rokoch od druhého ‘Riot On An Empty Street’ sa stretli v Mexiku, zahrali si na koncerte, popri čom sa začal rodiť aj nový materiál. Ten bol nahratý až tento rok v upršanom Bergene, no ako aj obal, dve videá, tak aj atmosféra niektorých skladieb nesie stopy tejto horúcej krajiny. Do tejto konštelácie zapadá práve opisovaná ‘Boat Behind,’ ktorou akoby sa vracali okrem iného aj ku svojim poslucháčom, ktorí poctivo čakali na dávku nového materiálu. Neskoršie dvojveršie “Moving on, moving around, Till we spend this time chasing the other's tail” pokračuje v biografickej línni, ktorou naznačujú svoj kreatívny proces. Ten je založený na neustálej nespokojnosti ako s materiálom toho druhého, tak aj vlastného. Okrem toho, že sú perfekcionisti, tak sú podľa vlastných slov z mnohých rozhovorov aj riadne tvrdohlaví a každý si presadzuje to svoje. Poslucháč by však mal byť vďačný za túto kamarátsku rivalitu, keďže dostáva mnohokrát prepracovaný a vybrúsený produkt najvyššej kvality.

koc.jpgZ éry počiatočného skladania pochádza aj chytľavá ‘Mrs. Cold,’ ktorá akoby nadväzovala na inú skladbu z počiatkov spoločnej Kings Of Convenience kariéry, ‘Toxic Girl.’ Tá staršia predstavila nedobytnú slečnu, po ktorej všetci túžia, ona si spomedzi nich vyberie vždy iného a ešte-chlapci KoC len pozorujú z tieňa, túžiaci, žiarliví a milo naivní. Novšia skladba, ‘Mrs. Cold,’ nesie veľa dôkazov, že za toto necelé desaťročie dospeli, zmenili sa a na žensko-mužskú otázku majú už iný pohľad. Už to nie je Erlend zahnaný do rohu, ale rovnocenný partner svojmu dievčaťu “You wanted nobody around to see, You feel vulnerable around me.” Okrem toho, zistenie, že svet nie je len vážny, depresívny a plný nešťastia, dokazujú nielen príjemným bossa-novou ovplyvneným rytmom, ale aj hravými slovami “What is love?, It is just a game, We're both playing and we can’t get enough of.” Je skutočne príjemné počuť progres ako hudobný v objavovaní nových vplyvov, tak aj v ich pohľade na svet pretavenom do textov.

Textovo najprepracovanejšiu skladbu nájdeme uprostred. ‘My Ship Isn’t Pretty’ sa začína jemnou gitarou a Eirikovým šepkavo temným hlasom, ktorý sa pomaly približuje k mužskému ekvivalentu Hope Sandoval, spievajúcim slová beznádeje. “The telegraph gave us hope, Before was the silence and the panic it brought.” V skladbe nenájdeme nič podobné refrénu alebo konkrétnemu deju; ‘My Ship Isn’t Pretty’ je lyrický a deprimujúci obraz dnešného sveta zhmotnený v rečníckej otázke “Is this destruction or just quiet protest, Against loneliness.” Rovnako ako asi každý viac premýšľajúci človek sa aj Eirik snaží nájsť podstatu tejto ľudkskej beznádeje, kde pramení a prečo a ako ju premeniť na niečo pozitívne. Pán Bøe sa aktívne zaoberá zachovávaním čistoty a jedinečnosti rodného Bergenu a túto zaangažovanosť prenáša aj do umenia, prostredníctvom ktorého by chcel priniesť a zvečniť spomínanú nádej. Určite nielen toto sa dá nájsť vo viacvýznamovom texte ‘My Ship Isn’t Pretty’ a závere “Our message will need a ship, To travel across oceans, That can't otherwise be crossed.”

koc2.jpgJedným z mála negatív ‘Declaration Of Dependence’ je jeho priveľká minimálnosť. Až na niekoľko výnimiek je to hra dvoch gitár a rovnako dvoch dopĺňajúcich sa, poprípade samostatných hlasov, všetko zaliate nórskym dažďom a krehkým jesenným smútkom. V textoch nájdeme množstvo myšlienok, no mnohé z nich sú podané neveľmi odlišným spôsobom a tak zanikajú v tichu a polospánku, ktorý sa zintenzívni po vyššie spomínanej, prelomovej ‘My Ship Isn’t Pretty.’ Preto sú skutočne veľkým osviežením opätovne žartovné violončelo v ‘Peacetime Resistance,’ či jazzovo uvoľnený a rozvláčny klavír v nasledujúcej ‘Freedom And Its Owner.’ Po týchto dvoch skladbách nastáva náladovo polárna noc, ktorá nie je síce nudná, no priveľmi mlčanlivá. Poslucháč tak môže prepásť jednu z najlepších skladieb v ich tvorbe, ‘Riot On An Empty Street,’ ktorej trojveršie “My life, it's a riot , I'm climbing barricades, In empty streets at night” prinieslo názov predchádzajúcemu albumu. Beznádej a smútok sa spolu s troma harmóniami v podkladoch lineárne tiahnu celou skladbou, bez refrénu, bez ústrednej témy, len lyrický opis Erlendového kontinuálne intenzívnejšieho smútku.

‘Declaration Of Dependence’ je smutno-krásny, tichý a škandinávsky elegantný album naplnený obrovskou dávkou ideí nazbieraných intenzívne premýšľajúcimi umelcami. Často cítia beznádej pretavenú do slov ako “I have no cards to play, And that's why, I've got nothing to say,” ktoré sú v tematike umenia úplným opakom toho, čo nám ich nový album ponúka. Oveľa výstižnejší je metaforický úvod záverečnej ‘Scars Of Land,’ v slovách “We take what's dead, And breathe life in.” Eirik a Erlend vyberajú mŕtve, odložené, nešťastné a intímne pocity zo svojich myslí a pretvárajú ich do smutných nostalgicko-melancholických skladieb, ktoré však žijú. Ožívajú v ich mysliach, kde ich rozvíjajú, pridávajú k nim svoje hlasy, hudbu a potom nechajú ožívať v mysliach poslucháčov, nech si urobia obraz a názor na ne oni. Tento modus operandi dvojice Kings Of Convenience sa našťastie ukázal ako správna cesta za hľadaním čistej, krehkej a hĺbavej melanchólie.
(8/10)



(Všetky fotky sú z oficiálnej stránky skupiny; album je dostupný na Spotify)

 

Hlavné správy

EKONOMIKA.SME.SK

Čo ak neplatiaci zaplnia vlaky? Na rýchliky zavedú kvóty

Bezplatne cestujúci študenti a dôchodcovia sa nemusia dostať do všetkých vlakov.

TECH.SME.SK

Priveľa mlieka škodí. Nezlepšuje kosti, zvyšuje riziko smrti

Výskum tvrdí, že viac ako tri poháre mlieka denne zvyšujú riziko smrti.

SPORT.SME.SK

Slovan prehral s Novosibirskom, cestou do šatne oslávil gól

Michal Sersen dostal trest 5 minút plus do konca zápasu.


Už ste čítali?