Hope Sandoval: Nostalgické spoznávanie diabla

11.9.2009 o 10:00 (upravené 18.12.2009 o 20:24) | Karma článku: 5.55 | Prečítané  2654-krát

Tento rok je veľmi plodný na silné samostatné ženské umelkyne. Najprv tu bola chladne dokonalá Fever Ray, kus starosvetskej nádhery priniesla Marissa Nadler a krásu klasiky zhmotnila islandská violončelistka Hildur Gu∂nadóttir. Po dlhých rokoch sa na scéne opäť objavuje Hope Sandoval so svojim legendárne sladko-šepkavým hlasom a záhadnými textami známymi z dôb Mazzy Star. Nový album ‘Through The Devil Softly’ nielen, že prináša nostalgiu za dream popom 90.rokov, ale ju aj umne rozvíja v intenciách súčasnej doby. Kus tajomna, obrovská dávka citlivosti a ľahká nenútenosť sú len jednými z dôvodov, prečo si obľúbiť novinku od elegantnej Hope Sandoval.

[ 'Through The Devil Softly' od Hope Sandoval je 5. najzaujímavejší album roka 2009. Prezrite si celý rebríček toho najlepšieho, čo v roku 2009 vzniklo. ]
(Hope Sandoval & The Warm Inventions - Blanchard, free dwn via Pitchfork)
hs_ttds.jpgPocit, ako keď stretnete svoju bývalú priateľku, ktorú ste tak veľmi chceli, ale nikdy ste nespoznali jej vnútro a ona nakoniec odišla. Príliš tajomná, príliš ustráchaná. Teraz je naspäť, prichádzajú pocity nostalgie, radosti, že je opäť tu, smútku z jej vždy skleslého pohľadu, veľký nával emócií. Rozpráva o všetkom, čo pocítila za tú dobu, čo ste sa nevideli, opisuje svoje sny, nenaplnené túžby a po hodinách strávených rozprávaním sa pri pohári trpkého vína zistíte, že ste o nej opäť nič nezistili a neustále ste kĺzali len po tvrdom skle oddeľujúcom jej tajomstvá od vonkajšieho sveta. Opäť odišla a zanechala za sebou len sladkastú arómu, bordovú stopu vína na jazyku, tajne udržiavanú lásku vo vnútri, chaos a ľahký pocit zlyhania. Vy ste to opäť nezvládli, ona ostala tou dokonalou a nepreniknuteľnou. Veci sa nezmenili.

Krehký hlas Hope Sandoval v sebe skrýva neuveriteľnú silu. Popri Emilíane Torrini a Marisse Nadler je obdarená v súčasnosti asi najsladším vokálom na scéne inteligentného popu, ktorý svojim šepkaním, nevyslovenými slabikami a zastretosťou dokáže pokryť všetky plochy melanchólie a ľahkej irónie. Zvuk vychádzajúci z jej hrdla je zároveň aj jedným z najpodstatnejších nositeľov nostalgie za zmiešaninou dream-popu, shoegazu a folku prvej polovice rokov deväťdesiatych, kedy vystupovala s Davidom Robackom vo dvojici Mazzy Star. Čím bola Beth Gibbons pre trip-hop, približne tým bola Hope pre dream pop. Jej hlas je zároveň aj jedným z vhodných symbolov plachých, neistých a zároveň veľmi silných speváčok. Podobne ako Beth, či Elizabeth Fraser, sa Hope radšej uťahovala do tmy a odmietala byť stredobodom pozornosti napriek tomu, že jej hlas a slová boli poznávacím znamením dua. Rozhovory a fotky bývali výzvou pre novinárov, kontakt s neznámymi ľuďmi obmedzený na minimum, radšej život mimo všetkého. Tak v tichosti, ako nahradila zrazu odídenú Kendru Smith počas turné, tak sa postupne vytratili aj Mazzy Star a ostalo po nich prázdno. Hope Sandoval ho vyplnila až po piatich rokoch so zoskupením The Warm Inventions, ktorého ústrednou postavou je Colm Ó Cíosóig, nenahraditeľný bubeník nadčasových My Bloody Valentine. Jej samostatný debut ‘Bavarian Fruit Bread’ neurobil veľkú dieru do sveta, keďže fakticky jediným jeho prínosom bol nádherný hlas ešte utiahnutejšej Hope, ktorá akoby spievala spod vrstvy hmlistého sna. Odstup od chytľavosti, energie a shoegazovej psychedélie, ktorou sa vyznačovali Mazzy Star bol až priveľký; pokoj a spánok, v ktorom sa nič väčšie neudialo, ho predurčili na zapadnutie v tichu, z ktorého vzišiel.

hope_sandoval.jpgPriestor medzi prelomovým ‘So Tonight That I Might See’ s plným bohatým zvukom, gitarovým experimentovaním, intimitou, súčasnou odvážnou cieľavedomosťou a subtílnou jednohubkou ‘Bavarian Fruit Bread’ vypĺňa až novinka ‘Through The Devil Softly,’ (v predaji od 29. septembra) na ktorú sme si museli počkať ďalších osem rokov. Hope sa opäť zjavila len tak zrazu, z éteru tajomna, ktorý okolo seba buduje. Prvou ochutnávkou novinky vydanej v Nettwerku, domove aj nemenej zaujímavej Hanne Hukkelberg, je úvodná skladba ‘Blanchard.’ Od začiatku pochmúrna, s nepokojným rytmom, ani uháňajúcim, ani uspávajúcim a nádherne vyskladanou postupnosťou neistotu spôsobujúcich gitarových akordov. Na rozdiel od staršieho albumu sa k jej hlasu a gitare pridajú aj bicie, klávesy v pozadí a album na hranici medzi prítomnosťou a minulosťou, na mieste bdenia sa môže začať. Hope šepká, až sa postupne prepracujeme k nežnému vyvrcholeniu, aké by pravdepodobne poslucháč neočakával podľa rozrušeného temného úvodu a všetky úryvky nakoniec vedú k vibrantnému gitarovému záveru.

(Hope Sandoval & The Warm Inventions - Trouble)
hope_sandoval3.jpgZ nového albumu ‘Through The Devil Softly’ najviac zaujmú skladby, ktoré nie sú “len” smutne uhrančivou uspávankou. ‘For The Rest Of Your Life’ nesie silnú stopu Cíosóigovej prítomnosti v sérii psychedelických drone riffov, ktoré určujú tempo skladby, vinú sa ňou udávajúc disharmóniu, do ktorej preniká shoegazová gitara, jemná basa v pozadí a smrteľne chladné zvončeky. Do toho Hope znepokojivo nezúčastneným hlasom vymenuváva čo všetko už nebude možné, len preto, že tento život žijeme len raz a treba ho dychtivo hltať s “needles in your eyes.” Skladba ako vystrihnutá z Mazzy Starovskej ‘Mary Of Silence’ minulosti, skrížená s My Bloody Valentinovskou depresiou, ibaže s menším množstvom hlukových stien a drnčavých gitár.

K najväčšiemu vzrušeniu sa však prepracujeme až v druhej polovici, v skladbe ‘Trouble.’ Tá začína na tento album odvážnymi bicími, blues rockovým riffom a veľmi rýchlo doň vpláva Hopin podmanivý hlas spočiatku opakujúci len ‘trouble, the trouble in you/me.’ Nechce počúvať žiadne reči, konečne je nekompromisná a napriek tomu, že chyba je možno aj v nej, ona je činiteľom deja, ona je tým rozhodcom, odchádzajúcim, raniacim a kývajúcim na rozlúčku z milencovho auta. ‘Trouble’ je žiadane elektrizujúca, zľahka ironická a hlavne prelomová v rámci tejto pokojne plynúcej hudobnej hmoty, ktorá potrebuje rozptýlenie, rozhýbanie a životadarnú energiu. Deväťdesiatkovo znejúca ‘Trouble’ ako zo zadymeného Twin Peaks klubu ju prináša v celej svojej nádhere. Svoju záľubu v jemnom folku, zvončekoch, country-znejúcej ústnej harmonike a rôznych perkusiach rozvíja vo veľmi komorných ‘Fall Aside,’ či ‘Wild Roses,’ ktoré sa síce začínajú veľmi nevinne, ale postupne sa rozvinú do plnohodnotných a pomerne hmotných skladieb. Spokojný úsmev na tvári dokáže vyčarovať ‘Thinking Like That,’ kde sa v druhej polovici pridá k valčíkovej gitare rubattove violončelo a skladba naďalej plynie v optimistickom šťastí pod heslom “no, don’t worry ‘bout me.”

Podstatu názvu a zámer, s ktorým bol skladaný materiál pre tento album, hľadajte v predposlednej ‘Blue Bird.’ V nej sa Hope spytuje, či je ona príčinou rozchodu, či spôsobila sklamanie, čo zo všetkého, čo sa stalo, bola jej chyba. Všetko je už pravdepodobne stratené, láska sa z milencových očí vytratila, Hope v nich už vidí viac diabla ako toho, koho milovala. Zvuková pestrosť radí ‘Blue Bird’ k najsilnejším skladbám na albume a text vrcholiaci v opakovanom “let me go” za postupne odchádzajúcich nástrojov je pravdepodobne najintenzívnejším zážitkom v necelej hodinke tvoriacej tento album. Naň nadväzuje nevinná ‘Satelitte’ s romantickým gitarovým glissandom, éterickými zvončekmi, Sandoval spievajúcou o smrti za šumu nočného oceánu. Efekt starého rádia, z ktorého znie rozlúčková pieseň, je síce starý a už opočúvaný, ale v prípade ‘Satelitte’ sprevádzajúcej človeka pod zem, padol celkom vhod. Hope šepkavo, až so slzami vo očiach spieva “get your blessings on your way down” a poslucháč ju priam túži objať, uchlácholiť a povedať, že všetko bude dobré. Ze stačí, aby takto spievala naďalej, vkladala do skladieb ťažko uchopiteľné harmónie, dym minulosti a snov, svoj šepkavý hlas, v ktorom je občas také ťažké nájsť slová, významy, ktoré unikajú pomedzi prsty, jedinečnú atmosféru svojho ja. Stačí, aby tu ostala a nevytratila sa na ďalšie roky, lebo jej hlas je na scéne priam nevyhnutnosťou a melanchólia, ktorú prináša, závislosťou, z ktorej sa už nedá vyliečiť.
9,5/10



(Album mi poskytlo vydavateľstvo Nettwerk, všetky fotky sú z oficiálnej stránky speváčky.)

Hlavné správy

EKONOMIKA.SME.SK

Slovenským pištoliam od Kuracinu politici neveria

Do armády aj polície by zbrojár Jaroslav Kuracina rád dostal svoje pištole. Zatiaľ stojí mimo hry.

ROZHOVOR

Analytik Duleba: Rusi sa musia dohodnúť, vojna je slepá ulička

Ruský ekonomický systém je neudržateľný, Putina môžu zachrániť iba reformy.

AKTUALIZOVANÉ 14:04

Putin v dôležitom prejave: Posilnenie rubľa je nevyhnutné

Prezident hovoril pred stovkami novinárov. Svojich vojakov na Ukrajine pochválil.


Už ste čítali?