[ 'Without Sinking' od Hildur Guðnadóttir je 2. najzaujímavejší album roka 2009. Prezrite si celý rebríček toho najlepšieho, čo v roku 2009 vzniklo. ]
(Hildur Guðnadóttir - Erupting Light + free download)

hildur_gudnadottir-without_sinking.jpgObal albumu „Without Sinking“ (vydavateľstvo Touch) je sivo-čierny pochmúrny výjav opusteného mostíka. Stĺpy miznú v šedi, akoby tu ani nebol rozdiel medzi oblohou a hladinou vody, horizont je utopený v temnote bez deliacej čiary. Len čierne machule kameňov a bahna. Vnútro je temnota sama s mesiacom v splne osvetľujúcim malý krúžok noci. Beznádej a smútok sa vinie celým konceptom albumu „Without Sinking“ a hoci názov oslobodzuje poslucháča od topenia sa vo vlastnej temnote a skľúčenosti, všetky elementy navodzujú skôr pocit nejasných náznakov a tmavých vízií.

Violončelo je nádherný nástroj, ktorým sa dajú navodiť nádherné tóny plačlivých huslí, tak aj temné hĺbky, z ktorých naskakujú zimomriavky. Viete si predstaviť lepší nástroj na zvukové vyjadrenie vlastných pochybností, zúfalstva, či neúprosnosti? A koľko nástrojov je rozsahom aj farbou bližšie k ľudskému hlasu? Islandská skladateľka Hildur Guðnadóttir sa intuitívne rozhodla pre tento masívny nástroj už v ranom veku a napriek tomu, že sa mu dlho nevenovala, našla si k nemu cestu späť. Svoju klasicky vycvičenú hru a silnú náklonnosť k experimentom pretavila už dávnejšie do albumu „Mount A.“ Nahrávanie a skladanie sprevádzali obavy a neistota a aj preto bol vydaný pod pseudonymom Lost In Hildurness.

hildur1.jpgPri počúvaní novinky „Without Sinking“ (na mixovaní sa podieľal aj Valgeir Sigurðsson, ktorý o 28.5 vystúpi v bratislavskom Subclube) znie jej predchádzajúca tvorba iba ako nácvik, či nezáväzná improvizácia tém. Predstavila síce mnoho zaujímavých motívov a pekných myšlienok, no mnohé neboli dotiahnuté do konca, často pôsobili chaoticky, či neusporiadane. Jej najnovší počin je totiž omnoho komplexnejší, usporiadanejší a premyslenejší ako čokoľvek, čo kedy nahrala. Neznamená to však, že by bol priveľmi uhladený, či preprodukovaný. Hildurina práca s dynamikou je na výbornej úrovni, keďže žiadna myšlienka nezačne len-tak hocikedy, všetko sa nádherne vyvíja a má svoj zmysel. V opisoch tvorenia vraví, že sa pokúšala vniesť pocit dýchania, aby bol každý jeden tón vzdušný. Inšpirovala sa tvorbou oblakov, ich amorfnosťou a vyparovaním a zároveň ich hrozivými formami pred búrkou. Na jednej strane sú síce mnohé témy nádherne abstraktné a nedosiahnuteľné, spolu s tým podvedomým strachom z prichádzajúcej smršte, no pocit dýchania je oveľa ťažšie badateľný. Hudba albumu „Without Sinking“ je viac ťaživým a pomalým vdychovaním molekúl vzduchu, ako nadľahčenou éterickou melódiou.

Od prvého momentu začiatočnej „Elevation“ až po posledný tón nádhernej „Unveiled“ by sa dala atmosféra krájať. Poslucháč je pozdvihnutý z temného a napätého ticha k roztržitému vibratu umierneného, no presvedčivého violončela. Kým v popredí je rozvážne rozvíjaná téma postupného vrcholenia k väčšej výške a intenzite, za hlavnou myšlienkou sa hromadí zvuková hmota glissanda neutíchajúcej basy v kombinácii s ozvenami už počutého. Hildur tu zručene mieša ťahavosť a stiesnenosť violončela s elektronikou podporujúcou mnohovrstvovosť. Tento mix starosvetského a moderného je veľmi umne využívaný v priebehu albumu „Without Sinking“ trvajúcemu okolo päťdesiat minút. Slečna Guðnadóttir si dáva záležať na meditatívnosti, maličkých detailoch, ktoré napĺňajú zvuk cirkulujúci okolo ústredného nástroja, violončela.

V rámci tohto konceptuálneho albumu, ktorý bol podľa Hilduriných slov výzvou urobiť niečo zložité a náročné, vyniknú najviac skladby s neutíchajúcou a nepokojnou náladou. „Erupting Light“ prináša zvuk violončela v tej najnaliehavejšej farbe s rýchlym ťahom a nepokojnými variáciami na jednoduchú tému. Aj keď názov navodzuje pocit pokoja a úsvitu, skladba je skôr vyjadrením dychtivého a nedočkavého čakania na prvé lúče, ako už samotným svetlom. Vykúpenie z temnoty sa však v tejto skladbe nekoná. Podobne si počína rovnako prosebná a nepokojná skladba „Into Warmer Air,“ rozvíjajúca motív uspokojenia nenaplnenej potreby ľudského tepla a pokoja. Občasné záblesky nádeje a harmónie sú však zdeformované novými návalmi zúfalstva a márneho hľadania. Do tejto skupiny skladieb s neochvejnou atmosférou nenaplnenosti patrí aj príznačne nazvaná „Opaque“ s nepoddajným pizzicatom a violončelom vedúcim schizofrenický dialóg. Rozhovor samého so sebou.

(Hildur Guðnadóttir - Aether)

Hildur3.jpgVariabilnosť a pestrosť atmosféry dokazuje napríklad skladba „Ascent,“ umiestnená v polovici albumu, ktorá začína v barokovej nálade, po úvode sa preleje do žalmu čerpajúcemu skôr z obdobia romantiky. Tieto zaradenia do období nie sú ani trocha náhodou, keďže Hildur si uchováva svoju temnotu a uväznenosť vo vlastných myšlienkach a snoch. Ďalšiu zmenu a nový rozmer albumu prináša nádherná „Aether“ obohatená o staroveký zvuk citary nasledujúci mrmlajúco zahaleným klarinetom a basovým klarinetom. Na tento temne znejúci nástroj si zahral jej otec Guðni Fransson. Pozmenené vyjadrenie neistoty a smútku pôsobí nádherne a opäť ukazuje Hildurin talent udržiavať mieru inovatívnosti a premenlivosti.

Hildur Guðnadóttir na novom albume akoby dosiahla to, po čom vždy túžila dostala sa tam, kam smerovala v rámci doterajšieho umeleckého života. Minimalizuje množstvo elektronických ruchov a perkusií a všetku pozornosť venuje technicky prepracovanému violončelu s tým, že sa nestáva len nástrojom na prezdobené prezentovanie vlastných zdatností. „Without Sinking“ je perfektne uzavreté dielo s vygradovanou náladou, pocitom temna a skľúčenosti s tým, že troška nádeje sa skrýva v úsvite. Tento album je čakaním na prvé známky svetla, som však zvedavý, čo Hildur stvorí, keď na jej tvár padne prvý slnečný lúč.
10/10



(Album mi poskytlo vydavateľstvo Touch, všetky obrázky sú z oficiálneho myspace profilu umelkyne)