Hildur Guðnadóttir: Podmanivosť violončela

22.5.2009 o 9:00 (upravené 18.12.2009 o 20:42) | Karma článku: 8.60 | Prečítané  3172-krát

Hildur Guðnadóttir je veľmi plodnou umelkyňou, ktorá svojou hrou na violončele prehĺbila zvuk mnohých interpretov oveľa známejších, ako je ona sama. Obohatila hudbu svojich islandských krajanov múm, Jóhanna Jóhannsona, či Valgeira Sigurðssona, hosťovala čoraz vychytenejšiemu skladateľovi Nico Muhlymu a odskočila si aj do (ne)ďalekého Fínska pridať nový rozmer polámanému technu Pan Sonic. Napriek tomu, že čerstvá dávka islandskej tiesne „Without Sinking“ je vedená v klasickom duchu, nie je určená len malej hŕstke fajnšmekrov. Spoznajte hudbu talentovanej Hildur a ponorte sa do novej dimenzie nepokoja a hľadania duševného oslobodenia.

[ 'Without Sinking' od Hildur Guðnadóttir je 2. najzaujímavejší album roka 2009. Prezrite si celý rebríček toho najlepšieho, čo v roku 2009 vzniklo. ]
(Hildur Guðnadóttir - Erupting Light + free download)

hildur_gudnadottir-without_sinking.jpgObal albumu „Without Sinking“ (vydavateľstvo Touch) je sivo-čierny pochmúrny výjav opusteného mostíka. Stĺpy miznú v šedi, akoby tu ani nebol rozdiel medzi oblohou a hladinou vody, horizont je utopený v temnote bez deliacej čiary. Len čierne machule kameňov a bahna. Vnútro je temnota sama s mesiacom v splne osvetľujúcim malý krúžok noci. Beznádej a smútok sa vinie celým konceptom albumu „Without Sinking“ a hoci názov oslobodzuje poslucháča od topenia sa vo vlastnej temnote a skľúčenosti, všetky elementy navodzujú skôr pocit nejasných náznakov a tmavých vízií.

Violončelo je nádherný nástroj, ktorým sa dajú navodiť nádherné tóny plačlivých huslí, tak aj temné hĺbky, z ktorých naskakujú zimomriavky. Viete si predstaviť lepší nástroj na zvukové vyjadrenie vlastných pochybností, zúfalstva, či neúprosnosti? A koľko nástrojov je rozsahom aj farbou bližšie k ľudskému hlasu? Islandská skladateľka Hildur Guðnadóttir sa intuitívne rozhodla pre tento masívny nástroj už v ranom veku a napriek tomu, že sa mu dlho nevenovala, našla si k nemu cestu späť. Svoju klasicky vycvičenú hru a silnú náklonnosť k experimentom pretavila už dávnejšie do albumu „Mount A.“ Nahrávanie a skladanie sprevádzali obavy a neistota a aj preto bol vydaný pod pseudonymom Lost In Hildurness.

hildur1.jpgPri počúvaní novinky „Without Sinking“ (na mixovaní sa podieľal aj Valgeir Sigurðsson, ktorý o 28.5 vystúpi v bratislavskom Subclube) znie jej predchádzajúca tvorba iba ako nácvik, či nezáväzná improvizácia tém. Predstavila síce mnoho zaujímavých motívov a pekných myšlienok, no mnohé neboli dotiahnuté do konca, často pôsobili chaoticky, či neusporiadane. Jej najnovší počin je totiž omnoho komplexnejší, usporiadanejší a premyslenejší ako čokoľvek, čo kedy nahrala. Neznamená to však, že by bol priveľmi uhladený, či preprodukovaný. Hildurina práca s dynamikou je na výbornej úrovni, keďže žiadna myšlienka nezačne len-tak hocikedy, všetko sa nádherne vyvíja a má svoj zmysel. V opisoch tvorenia vraví, že sa pokúšala vniesť pocit dýchania, aby bol každý jeden tón vzdušný. Inšpirovala sa tvorbou oblakov, ich amorfnosťou a vyparovaním a zároveň ich hrozivými formami pred búrkou. Na jednej strane sú síce mnohé témy nádherne abstraktné a nedosiahnuteľné, spolu s tým podvedomým strachom z prichádzajúcej smršte, no pocit dýchania je oveľa ťažšie badateľný. Hudba albumu „Without Sinking“ je viac ťaživým a pomalým vdychovaním molekúl vzduchu, ako nadľahčenou éterickou melódiou.

Od prvého momentu začiatočnej „Elevation“ až po posledný tón nádhernej „Unveiled“ by sa dala atmosféra krájať. Poslucháč je pozdvihnutý z temného a napätého ticha k roztržitému vibratu umierneného, no presvedčivého violončela. Kým v popredí je rozvážne rozvíjaná téma postupného vrcholenia k väčšej výške a intenzite, za hlavnou myšlienkou sa hromadí zvuková hmota glissanda neutíchajúcej basy v kombinácii s ozvenami už počutého. Hildur tu zručene mieša ťahavosť a stiesnenosť violončela s elektronikou podporujúcou mnohovrstvovosť. Tento mix starosvetského a moderného je veľmi umne využívaný v priebehu albumu „Without Sinking“ trvajúcemu okolo päťdesiat minút. Slečna Guðnadóttir si dáva záležať na meditatívnosti, maličkých detailoch, ktoré napĺňajú zvuk cirkulujúci okolo ústredného nástroja, violončela.

V rámci tohto konceptuálneho albumu, ktorý bol podľa Hilduriných slov výzvou urobiť niečo zložité a náročné, vyniknú najviac skladby s neutíchajúcou a nepokojnou náladou. „Erupting Light“ prináša zvuk violončela v tej najnaliehavejšej farbe s rýchlym ťahom a nepokojnými variáciami na jednoduchú tému. Aj keď názov navodzuje pocit pokoja a úsvitu, skladba je skôr vyjadrením dychtivého a nedočkavého čakania na prvé lúče, ako už samotným svetlom. Vykúpenie z temnoty sa však v tejto skladbe nekoná. Podobne si počína rovnako prosebná a nepokojná skladba „Into Warmer Air,“ rozvíjajúca motív uspokojenia nenaplnenej potreby ľudského tepla a pokoja. Občasné záblesky nádeje a harmónie sú však zdeformované novými návalmi zúfalstva a márneho hľadania. Do tejto skupiny skladieb s neochvejnou atmosférou nenaplnenosti patrí aj príznačne nazvaná „Opaque“ s nepoddajným pizzicatom a violončelom vedúcim schizofrenický dialóg. Rozhovor samého so sebou.

(Hildur Guðnadóttir - Aether)

Hildur3.jpgVariabilnosť a pestrosť atmosféry dokazuje napríklad skladba „Ascent,“ umiestnená v polovici albumu, ktorá začína v barokovej nálade, po úvode sa preleje do žalmu čerpajúcemu skôr z obdobia romantiky. Tieto zaradenia do období nie sú ani trocha náhodou, keďže Hildur si uchováva svoju temnotu a uväznenosť vo vlastných myšlienkach a snoch. Ďalšiu zmenu a nový rozmer albumu prináša nádherná „Aether“ obohatená o staroveký zvuk citary nasledujúci mrmlajúco zahaleným klarinetom a basovým klarinetom. Na tento temne znejúci nástroj si zahral jej otec Guðni Fransson. Pozmenené vyjadrenie neistoty a smútku pôsobí nádherne a opäť ukazuje Hildurin talent udržiavať mieru inovatívnosti a premenlivosti.

Hildur Guðnadóttir na novom albume akoby dosiahla to, po čom vždy túžila dostala sa tam, kam smerovala v rámci doterajšieho umeleckého života. Minimalizuje množstvo elektronických ruchov a perkusií a všetku pozornosť venuje technicky prepracovanému violončelu s tým, že sa nestáva len nástrojom na prezdobené prezentovanie vlastných zdatností. „Without Sinking“ je perfektne uzavreté dielo s vygradovanou náladou, pocitom temna a skľúčenosti s tým, že troška nádeje sa skrýva v úsvite. Tento album je čakaním na prvé známky svetla, som však zvedavý, čo Hildur stvorí, keď na jej tvár padne prvý slnečný lúč.
10/10



(Album mi poskytlo vydavateľstvo Touch, všetky obrázky sú z oficiálneho myspace profilu umelkyne)

 

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Škótsky kráľ Alex je víťaz, aj keď prehrá. Zvolil dobrú taktiku

Škótsky premiér Alex Salmond dostal Škótsko najbližšie k nezávislosti za 307 rokov.

ZAHRANIČIE

Britská tlač berie Škótsko osudovo. Pozrite si titulné strany

Vyše štyri milióny Škótov za 15 hodín rozhodlo o krajine, písal Guardian.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Šarlatáni šíria slovo Kremľa už aj cez amerického profesora

Obhajcovia Ruska nám ponúkajú nositeľa okrajového názoru.


Už ste čítali?