Fever Ray: Temné emócie chladnej Švédky

12.3.2009 o 8:00 (upravené 18.12.2009 o 20:26) | Karma článku: 10.24 | Prečítané  3639-krát

Fever Ray je mladý projekt v týchto dňoch vydávajúci debutový album, no napriek tomu nie je nováčik. Stojí za ním produktívna Karin Dreijer Anderssen, ktorá tvorí so svojim bratom Olofom tú najlepšiu švédsku elektroniku pod menom The Knife. Pred troma rokmi dobyli hudobný svet úžasným „Silent Shout“ a po načerpaní síl sa vracia Karin sama. Pomalšia, temnejšia a ešte introvertnejšia. Je „Fever Ray“ len nepodarenou kópiou na slávnu minulosť, alebo pokračuje na ceste k väčšej originalite a kvalite? Prekonala Karin sama seba a dokáza nahrať kus niečo ešte lepšie a zaujímavejšie?

[ Fever Ray je absolútne najzaujímavejší album roka 2009. Prezrite si celý rebríček toho najlepšieho, čo v roku 2009 vzniklo. ]
(Fever Ray - If I Had A Heart + free download)
(Všetky skladby sa dajú zdarma a celé počúvať cez službu Klicktrack)

feverray.jpgVo Švédsku je chladno, v duši je chlad tiež. Chvíľu žena, potom muž, odosobnená od svojej ľudskosti, bližšie k bezcitnému stroju, no napriek tomu vyjadruje to najskrytejšie vo svojom vnútri; žmýka svoj vnútorný vesmír, až kým nevyschne a neodumrie, zakladá ohne v snehu a uteká od ľudí ešte ďalej, ako je tá bezpečná izolujúca zóna. Tvária sa priateľsky, no treba od nich preč, ubrať sa smerom na sever, skrývať sa pred nimi v lesoch, žiť tam osamelo vo flegmatickom šťastí.

Pri akomkoľvek komentári nie je možné vynechať jej minulosť strávenú s bratom Olofom. Švédske duo The Knife si postupne vydobilo svoje miesto na hudobnej scéne bez toho, aby potrebovali silné promo vydavateľstva, cez škandály, či silné vyhlásenia v rozhovoroch. Súrodenci komunikujú s médiami len minimálne a ich objektívom sa vyhýbajú, ako sa len dá. Na svojom jedinom a veľmi úspešnom turné, vystupovali v maskách v tme, aby bolo na nich vidieť čo najmenej. Určite poznáte ich skladbu „Heartbeats“ z loptičkovej reklamy na Sony Bravia v prevedení ich krajana José Gonzálesa. Po treťom albume „Silent Shout,“ za ktorý dostali 6 cien Grammy (medzi nimi bolo aj ocenenie za DVD k turné; na udeľovanie cien ani neprišli) a ktorý sa vyšplhal na čelo rebríčkov viacerých hudobných médií (Pitchfork, TSB a iné), sa na dlhší čas odmlčali. Karin sa stala dvojnásobnou matkou a začala pracovať na novinke, ktorá sa vo fyzickej podobe dostane do distribúcie koncom marca.

Eponymný debut tejto zvláštnej Švédky na prvé počutie nádherne naväzuje na miesto, v ktorom skončili The Knife. Množstvá elektroniky, vokodéry a iné pomocné zariadenia meniace jej hlas na slová chladného stroja z hĺbok pekla, náročnosť a neúprosnosť. Bez prvotnej analýzy sa hneď zaryjú do mysle zvláštne texty a pomalšie tempo oproti staršej tvorbe. Zopár fanúšikov vyhlásilo hneď po prvom kontakte s „Fever Ray,“ že je nudný, neprináša nič nové a nie je ničím zvláštny. Tí, ktorí dali novinke šancu, (teda väčšina), prenikli po čase hlbšie a hlbšie, objavili jednotlivé vrstvy a nadšené reakcie na jej last.fm , či myspace profile a optimisticky ladené recenzie vravia za všetko.

(Fever Ray - Keep The Streets Empty For Me)

FeverRay04.jpgÚvodom k staro-novej zvukovej tvári projektu Fever Ray je temná skladba „If I Had A Heart.“ Doprevádzajúce video sa nesie v hmle a tme, Karin je v ňom zamaskovaná za kostru bdejúcu nad spánkom ľudí. Žiada si neustále viac a táto temnota už neskončí („this will never end / cause i want more /more, give me more, give me more“). Nemá city, nemá hlas, je len mechanická necítiaca smrť („if i had a heart i could love you / if i had a voice i would sing“). Hneď od začiatku dáva Karin najavo v akých sférach sa bude jej nová tvorba pohybovať. Mysterióznejšia a temnejšia ako predchádzajúce kúsky, z hudobného hľadiska aj akási minimálnejšia a rozvážnejšia. „If I Had A Heart“ neukazuje čisto novú podobu svojich pocitov, je skôr rozvinutím a prehĺbením izolovaného „ja“ záhadnej ženy.

Kým na počiatku hrá na efekt neľudskosti a bezcitnosti, nasledujúca „When I Grow Up“ je iná. Škandinávci sú plne naviazaní na svoju prírodu, rozsiahle lesy, ktoré ich obklopujú, sú zaťažení na sneh a more a väčšina ich umelcov to premieta aj do svojej tvorby. Stačí si spomenúť na islandských Sigur Rós, fínskych Husky Rescue; takí The Knife vložili túto lásku napríklad do „Forest Families“ a Fever Ray to pretavila aj do tejto skladby. Spieva, že by chcela byť lesníkom a kráčať po machu na vysokých podpätkoch, zároveň vyjadruje svoju náklonnosť rastlinám (nie kvety, ale skutočne rastliny „I'm very good with plants“). „When I Grow Up“ uvádza hlavne tú optimistickejšiu časť albumu, ktorá je veľmi imaginatívna a je poňatá príbehovo. Zároveň nechce upadnúť do vážnosti a odtrhnutosti od reality, preto vkladá do skladieb mnoho slov, ktoré by poslucháč ani nečakal. Tak sa napríklad v nádherne melodickej „Seven“ objaví pri rozhovoroch s priateľom o láske a snoch aj debata o tabletách do umývačky riadu; v neskoršej „Triangle Walks“ úryvok o tom, ako hádže do okolo postávajúcich strák palice, na čom sa operenci smejú. Tieto odbočenia môžu na niekoho pôsobiť občas rušivo, nesúvislo, či až trápne, Karin Dreijer však píše tak, ako tvorí naša myseľ myšlienky. Rozhádzano, často nenadväzujúco, chaoticky. Je diskutabilné, či je umenie na to, aby ich usporiadalo do štruktúry, alebo uchovávalo ich podstatu aj za cenu malého zmätku.


When I Grow Up from Fever Ray on Vimeo.

FeverRay01.jpgPani Dreijer je silná žena, ktorá sa už roky prediera svetom vďaka svojmu talentu, ľahkej arogancii a hlavne odstupom od ľudí. Dôležitejší je pre ňu jej vnútorný svet, ako recenzie, články, či čokoľvek, čo sa deje pomimo jej najsúkromnejšieho života. Podľa vlastných textov, ale aj podľa krokov, ktoré mohli jej fanúšikovia sledovať, sa riadi hlavne vlastnou intuíciou a pocitmi. Zároveň však ostáva tak škandinávsky v realite. Vyjadrením snívania spojeného s dávkou spokojnosti, bohémstva a nadhľadu nad všetkým okolo seba je záverečná „Coconut“ končiaca slovami „Lay back with a big cigar / Lay back this is where we are.“ Svoju nezávislosť nad druhými pretavila aj do skladby „I'm Not Done“ adresovanej podľa všetkého hudobným recenzentom. Stále má čo povedať, nedá sa zlomiť, takže nemajú šancu ju ešte odpísať.


FeverRay03.jpgTemnejšia časť jej vnútra nie je ani nešťastná, či zničená, je skôr čierna a ladená záhadnym smerom. Sem sa dá jednoznačne zaradiť dlhá „Concrete Walls.“ Z hudobnej stránky je veľmi minimálna a pripomína mi meditatívnejšieho Buriala, či pomalšie a dumavejšie kúsky od Nine Inch Nails. Tematicky sa venuje bezradnosti svojho materstva, kedy je neustále zatvorená medzi štyrmi stenami, je unavená, poriadne nespala už od leta. Vyvrcholením je beznádejná strofa: „Oh how I try / I leave the TV on / And the radio.“ Téma televízie sa v jej textoch objavuje pravidelne a Karin evokuje atmosféru domova 21. Storočia. Zmutovaný vokál, pravidelný mechanický odľudštený rytmus, priam vidím Karin s tmavými kruhmi pod očami, zničenú a flegmatickú voči všetkému okolitému. K únavnosti a rozlietanosti svojho života sa vracia aj v skoršej „When I Grow Up“ v časti o tom, ako nemá dosť času, odpočinie si len v siedmy deň (áno, biblický motív) a po pár minútach sa musí opäť niekam hnať. Intimitu a romantiku, ktorá nie je priveľmi ružová a presladená, premietla do temnejšieho prevedenia skladby „Dry & Dusty,“ kde predstavuje milencov ako púzdra energie („we are capsules of energy“). Túto atmosféru však oveľa silnejšie rozvádza vo vrcholnej skladbe „Keep The Streets Empty For Me.“ Ktorýkoľvek text sme od nej počuli, nebol tak efektný, prepracovaný a do najhlbšieho vnútra ponorený, ako tento. Zhŕňa v podstate všetky najskrytejšie pocity svojho vnútra od samoty, cez lásku, strach, nádej, spomienky, potrebu mať niekoho pri sebe. Najpomalšia skladba z jej tvorby pripomína podľa mnohých recenzentov to najlepšie od Kate Bush, či Björk, ja k tomu pridávam to krehkejšie z diela Portishead. Skladá cez seba mnoho metafor a končí viacvýznamovým dvojverším „Uncover our heads and reveal our souls / We were hungry before we were born.“ Veľmi atmosférický, zraniteľný a silný kúsok.

Texty písané Karin Dreijer sú veľmi často poňaté ako príbeh, či fragmenty skrytých predstáv a taká je aj štruktúra tejto nahrávky. Sprevádza nás svojím vnútorným svetom, jednotlivé myšienky a pocity, ktoré zažila, alebo sa jej premietli v podvedomí, rozhadzuje po všetkých svojich skladbách. Piesne potom spolu nádherne súvisia a prelínajú sa až naddimenzionálne. Rozvíja viaceré motívy minulosti ako odcudzenie a izolácia, vyčerpanosť, náročnosť roly ženy/matky a dáva ich do novej roviny, pozerá sa na ne z nového uhla pohľadu. Hudba na albume „Fever Ray“ je veľmi sugestívna aj vďaka neopočúvanému vokálu s veľmi zaujímavým akcentovaním, ktorým je Karin Dreijer rozoznateľná hneď po prvých tónoch. Každá jedna skladba je odlišná od tej ďalšej ako témou, tak aj hudobne, pritom však nie sú z inej dimenzie a držia tak pri sebe ako jeden kompakt. Ktorýkoľvek kúsok je dostatočne silný na to, aby sa stal singlom, pokope znejú ešte lepšie. Občasnú temnotu a mystickosť strieda optimistickejšie ladenými náladami, podporuje tak pestrosť a vyhýbanie sa stereotypu. Na záver si trúfam napísať, že sa jedná o najlepší album prvého kvartálu tohto roka a dúfam, že ju uvidím aj naživo (Wilsonic, Pohoda, Ostrava? Zatiaľ menej pravdepodobné, nádej tu stále je). Keďže hosťuje aj na najnovšom albume „Junior“ od nórskych susedov Röyksopp, festivaly, kde sa objavia, prinesú hneď 2 v 1.
9,5/10


If I Had A Heart from Fever Ray on Vimeo.



(Fotky sú ako z oficiálneho myspace profilu, tak aj z iných portálov; Karin nerada zverejňuje vlastné fotky.)

 

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ 20:20

Barack Obama: Na útok Severnej Kórey odpovieme a odpovieme primerane

Americká FBI potvrdila prvé dohady. Za útokom na filmovú spoločnosť Sony Pictures má byť Severná Kórea.

BYSTRICA.SME.SK

Kotleba: Zamestnanci mi posielajú dary, nemám dôvod ich odmietnuť

Župan Banskobystrického samosprávneho kraja prišiel o 170-tisíc na právne služby, rozpočet mu škrtli poslanci.

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Staré vykopávky

Vykopávky je najlepšie garážovať. Lacné vtipy na úrovni ich autora.


Už ste čítali?