Hluk, chaos, agresia spôsobujúca bolesť, neusporiadanosť a ignorácia konvencií bývajú často v umení považované za dekadenciu. Na jednej strane sú schopnosťou odokryť najtemnejšie stránky ľudskej nátury, vytiahnuť krutosť, bezcitnosť, ale aj slabosti a frustrácie. Jednak však môžu v niektorých poslucháčoch vyvolať pocit hnusu, nespokojnosti s úpadkom cielenia na najprimitívnejšie pudy, alebo podozrievavosti, že skrz hluk a deformáciu skrývajú vlastnú neschopnosť skomponovania skutočnej melódie, či ‘normálnej’ harmónie. Hluk ako účelné sebavyjadrenie je jednoznačne prípad elektronického dua Fuck Buttons a shoegazovej skupiny A Place To Bury Strangers. Sú ich tohtoročné nahrávky jednými z vrcholov alternatívy tohto roka, alebo len uši-trhajúci odpad bez hlavy a päty? pokračovanie článku
Akoby som sa rútil nadol rýchlosťou lietadla trhajúceho mračná, lepiaceho na okná kvapky pary, pomedzi neprehľadnú šeď, v každom mieste rozdielne intenzívnu, no stále hustú nepriesvitnú neprediktabilnú hmotu, ktorej medze nevidieť. Nepoznať, kde sa končí a strieda ju svetlo, alebo druhá limita miešajúca sivú ničotu s čiernou prázdnotou. Nič naokolo nie je jasné, aby bolo možné učiniť rozhodnutie, pohnúť sa jedným smerom a nenájsť nič a preto sa otočiť a skúsiť to z iného uhlu odlišným smerom, no stále žiadny výsledok neprichádza, nulový progres, absencia vrcholenia, pusté sivé nič trhajúce sa a tým pádom tvoriace dieru, cez ktorú je možné prekĺznuť hlbšie a pritom ešte stále nevidieť, čo je podomnou, kým zároveň nadomnou sa sivé mračno hermeticky uzavrie a ja neviem, ako dlho ešte môže toto kĺzanie, trhanie, padanie a neprehľadno trvať, kedy sa pretvorí na niečo iné, jednoducho sa ukončí, alebo objavím niečo nazývané večnosť, čo je najnepravdepodobnejšia možnosť vyústenia všetkého, čo sa práve deje. Môže nastať tvrdý povrch alebo vegetatívne uchovávanie statu quo alebo akési oslobodenie sa od časopriestoru. Len hádanka bez odpovede. pokračovanie článku
Definovať helsinský koncert Ane Brun vyžaduje viacero samostatných prirovnaní. V prvom rade to bola akási oslava ženskosti, keďže všetko sa točilo okolo štyroch dievčat-žien-umelkýň. Nemej dôležitý fakt bola absolútna dominancia Škandinávie v podobe nórskej harfistky, švédskej klávesistky, fínskej violončelistky a hlavne Nórskej hlavnej hviezdy. Tretia a rovnako podstatná črta bola číra a komorne akustická nálada koncertu tiahnuca sa od začiatku do konca. Ako sa sympatickej Ane spievalo v Helsinkách a vďaka čomu si veľmi rýchlo naklonila fínske publikum? pokračovanie článku
Kings Of Convenience sa po piatich rokoch konečne pripomínajú, na čo si vybrali to najvhodnejšie ročné obdobie - jeseň, keďže novinka ‘Declaration Of Dependence’ je tak ako aj celá tvorba týchto dvoch Nórov výrazne melancholická. Ich hudba nádherne zapadá do šablóny smutno-tichých Škandinávskych skladateľov tvoriacich počas dlhých tmavých upršaných večerov, ako si ich radi romantizujeme. Najnovší album ide za pomyselnou ‘čistotou‘ ešte ďalej ako predchodcovia a jeho sila spočíva v úžasne minimalistických, donaha odetých skladbách so silnými lyrickými textami a jemným šepkavým spevom. Dokázali Kings Of Convenience z týchto elementov vyťažiť natoľko, že najnovší album bude soundtrackom k tohtoročnej jeseni? pokračovanie článku
The XX, kapela s možno až priveľmi “obyčajným” menom tvorená štyrmi dvadsiatnikmi, sa pridáva k súčasnej vlne mladých kapiel, ktoré akoby len recyklovali staré. Dreampopovo naivní shoegazeri The Pains Of Being Pure At Heart, tanečne-energickí The Big Pink, alebo viac umeleckí Wild Beasts miešajú všetko možné, čo sme už tisíckrát počuli, do formy niečoho nového, zaujímavého a nepočutého inteligentného popu. The XX stavili na jednoduchosť, prirodzenosť a minimalizmus a ich debut žne len úspechy. V čom spočíva tajomstvo desiatich piesní o tínedžerkých sklamaniach, túžbach a prvom sexe? pokračovanie článku
Muse sú v súčasnosti jednou z najpopulárnejších kapiel štýlového pop-rocku. Niekdajšia maska progresívnych umelcov bola odložená a vniknutie do scény stredného prúdu je viac než výrazné. Nový album, ‘The Resistance’ prinášal len dve voľby - buď sa vrátiť k menšej pompe a alternatíve, alebo sa stať absolútnym popom. Muse sa rozhodli pre komerciu a nový album je napokon prístupnou elektro-gitarovkou s paranoidnými textami a silným vokálom. Je novinka celkovým naplnením ich ambícií dosiahnuť veľké publikum, veľký zvuk a veľké texty, alebo len klišéovitou sebavedomou megalomániou na spôsob súčasných U2 a Coldplay? pokračovanie článku
Hľadiac na krídlo pokryté miliónom drobných kvapôčok a potrhané oblaky pod ním, neskutočne bledo modrú všade naokolo pijem horkú horúcu kávu. Väčšina môjho ja ostáva doma, ten zvyšok sa vzďaľuje spolu s týmto lietadlom každou jednou sekundou do čoraz väčších výšok. Ľudia ostanú tam, kde boli, keď som nastúpil na palubu, neskôr vstanú z postelí a budú pohltení svojim denným stereotypom, kým ja si budem hľadať ten svoj, aby som sa cítil aspoň trošku doma. Rozprávať s ľuďmi, počúvať cudzie jazyky, učiť sa novú trasu medzi jednotlivými miestami a lokalitou určenou nielen pre spánok. Budem hľadať a spoznávať, všetko s hudbou v ušiach a samotou všade naokolo a hlavne vnútri. Niečo ostalo doma, ja som však neodišiel. pokračovanie článku
Tento rok je veľmi plodný na silné samostatné ženské umelkyne. Najprv tu bola chladne dokonalá Fever Ray, kus starosvetskej nádhery priniesla Marissa Nadler a krásu klasiky zhmotnila islandská violončelistka Hildur Gu∂nadóttir. Po dlhých rokoch sa na scéne opäť objavuje Hope Sandoval so svojim legendárne sladko-šepkavým hlasom a záhadnými textami známymi z dôb Mazzy Star. Nový album ‘Through The Devil Softly’ nielen, že prináša nostalgiu za dream popom 90.rokov, ale ju aj umne rozvíja v intenciách súčasnej doby. Kus tajomna, obrovská dávka citlivosti a ľahká nenútenosť sú len jednými z dôvodov, prečo si obľúbiť novinku od elegantnej Hope Sandoval. pokračovanie článku
Napísal som, zmazal som, napísal som, zmazal som. Taký je život myšlienky vo virtuálnom svete. Jedno gesto a je mŕtva, akoby ani nikdy nebola, len niekde v hĺbke šedi za očami pretrváva takmer zbytočná informácia o jej prítomnosti minulej a zabudnutí budúcom, o jej osude neľahkom, o jej živote zničenom. Leží tam poznatok, že niekedy raz vznikla, existovala tu so mnou, na tejto obrazovke chvľku svietila, v tomto striebornom jablku zaberala pár bajtov operačnej pamäte, v tejto hlave sa snažila katalyzovať synonymickú reťaz, z týchto prstov vyšla jej virtuálna podoba, za nejakej hudby bola formovaná a za inej a možno predsa tej istej bola nemilosrdne zavraždená chladnokrvným tvorcom. Bola a nie je, ona to neovplyvní, nezmení moje rozhodnutie a ani neupraví svoj osud. Akurát, čo zmizne aj na dne stoky nepotrebnej záložnej databázy a nezostane po nej ani smietka. Zabudnutá, nechcená, odhodená a zničená. Ak by bola na papieri, bola by roztrhaná, spálená, existovala by dlhšie a ak aj nie, pretvorila by sa v niečo iné, v oheň, plamene, CO2 vo vzduchu a potom vdýchnuté listom orchideje a tak ďalej, prežila by celý cyklus života a smrti. Takto vákuum, nič. pokračovanie článku
Kam kráča súčasný post-rock a čo vlastne prináša jeho nemenná podstata dnešnému poslucháčovi? Dokáže byť napriek absencii slov neustále zaujímavý a dokážu rinčavé a drsné gitary tvoriť neustále inovatívne zvuky? Je myseľ tvorcov post-rocku tak upätá na svoju undergroundovosť a intelektualitu žánru, či je to len pretvárka a hra na úzku elitu hudobnej scény? A dokážu byť americkí post-rockeri Gifts From Enola jedineční v tomto mori gitarových inštrumentalistov? pokračovanie článku
Clark, britský DJ, síce nehrá breakbeat, ako by sa mohlo zdať z názvu, no pravidelne meniace sa nálady jeho skladieb a setov, mixovanie nečakaných prvkov a prelínanie žánrov lámu okrem beatov aj telá tancujúcich. Flegmaticko sympatický umelec sa po roku vracia s novou štúdiovkou, “Totems Flare.” Vysoko odporúčané počúvanie ako pre odvážnych tancujúcich, tak aj pre poslucháčov pokojne žasnúcich, čo všetko dokáže Clarkova myseľ vmiešať do tanečného koktejlu. pokračovanie článku
Rival Consoles je jedným z najzaujímavejších nových mien na poli tanečnej hudby. Technicitu kladie do kontrastu s vážnou hudbou a rovnako spája staré syntetické retro zvuky s tými najnovšími a najenergickejšími rytmami. Debut „IO“ by mal reflektovať schopnosť prinášať nové postupy, nepočuté zvuky a neotrepané melódie. Podarilo sa mu prekonať kvalitatívnu úroveň svojej staršej tvorby?
Je už klišé písať pri umelcoch pochádzajúcich zo severu o chlade ich hudby, mrazivosti tém, individualizme a indiferentnosti k okolitému svetu. Pri novom albume fínskeho DJ-a KIKI je však viac než príhodné spomenúť chlad pretancovanej noci, neosobné rozmazané spomienky na klub a ozvenu už odídenej zábavy. Prináša KIKI na druhom albume „Kaiku“ aj niečo viac ako typický severský odstup a závan zimy a dokáže svojou hudbou zahriať telo aj myseľ tancujúcich? pokračovanie článku
Patrick Wolf, mladý a talentovaný britský skladateľ-spevák, si veľmi rýchlo našiel miesto na scéne alternatívneho popu. Poslucháčov očaril svojou hrou na husle, popri tom ovláda aj klavír, ukulele a hrá na všetko, čo mu príde pod ruku, následne to podfarbí hravou elektronikou a ozdobí svojim plným barytonom. Po období nevinného folku a farebného popu momentálne vyzýva do boja proti konvenciám svojou zmesou tvrdej elektroniky a krehkého folku na novinke „The Bachelor.“ Zvláštna kombinácia, však? Môže byť jeho nový album víťazstvom nad všetkými neprajníkmi, alebo je to len schizofrenická a nesúrodá koláž myšlienok bojachtivého? Je Patrick Wolf taký inovatívny a zaujímavý, ako bol doteraz, alebo už stratil iskru jedinečnosti po všetkých svojich metamorfózach? pokračovanie článku
Wilsonic, pravdepodobne najzaujímavejší slovenský festival, je väčšinou spájaný s elektronickou a tanečnou hudbou napriek tomu, že ponúka oveľa väčšie spektrum žánrov. Okrem dubstepu, grime, IDM, či drum & bassu si návštevníci môžu užiť aj melancholický post-rock, ambientnú hudbu, či moderných pesničkárov. Pestrosť interpretov poskytuje dostatočný priestor na nájdenie vlastných headlinerov, ktorých sa určite neoplatí vynechať. Tento článok je zameraný na dvoch tohtoročných debutantov, ktorí patria v súčasnosti k tomu najlepšiemu v rámci svojej scény. Prinášajú zasnívaní post-rockeri The Dead Sea niečo nové na už preplnenú scénu inštrumentalistov? A splnilo trio Moderat veľké očakávania vhľadom na silu svojho mena? pokračovanie článku
Peter Broderick, mladý a talentovaný skladateľ zložil hudbu k tanečnému predstaveniu zachytávajúcemu výsek života pacienta psychiatrie. Táto náročná úloha sa stala pre Petra veľkou výzvou; vyštudoval síce hudobnú teóriu a filmovú vedu, komponovať hudbu k tanečnej dráme je niečo odlišné. Popustil teda uzdu fantázii, zabýval sa v otcovej stodole, kde trávil všetok čas obklopený takmer rozbitým klavírom a svojimi husľami a violou. Podarilo sa pánovi Broderickovi ponoriť sa do myšlienkových pochodov narušeného, alebo sú jeho kompozície na albume "Music For Falling From Trees" viac úletmi vlastnej predstavivosti? Zvládol túto náročnú úlohu a pomáha divákovi a poslucháčovi preniesť sa do vnútorného sveta blázna? pokračovanie článku
Hildur Guðnadóttir je veľmi plodnou umelkyňou, ktorá svojou hrou na violončele prehĺbila zvuk mnohých interpretov oveľa známejších, ako je ona sama. Obohatila hudbu svojich islandských krajanov múm, Jóhanna Jóhannsona, či Valgeira Sigurðssona, hosťovala čoraz vychytenejšiemu skladateľovi Nico Muhlymu a odskočila si aj do (ne)ďalekého Fínska pridať nový rozmer polámanému technu Pan Sonic. Napriek tomu, že čerstvá dávka islandskej tiesne „Without Sinking“ je vedená v klasickom duchu, nie je určená len malej hŕstke fajnšmekrov. Spoznajte hudbu talentovanej Hildur a ponorte sa do novej dimenzie nepokoja a hľadania duševného oslobodenia. pokračovanie článku
Hanne Hukkelberg bola vždy veľmi zvláštna a nekonvenčná skladateľka. Spôsob, akým komponovala, samotným skladbám vdychovala život prostredníctvom spevu a kombináciou inštrumentov, bol zaujímavý a odlišný od všetkých ostatných speváčok-skladateliek. Uvoľnená jazzová nálada dávala veľký priestor všetkým moduláciam hlasu a folkový nádych na to vŕšil kus tradičného zázemia. Izolácia nie je u severanoch ničím neobvyklým a počas siedmych mesiacov introvertného ticha na ďalekom severe postupne vznikala novinka „Blood From A Stone.“ Jedná sa o cieľavedomý album silnej osobnosti, ktorá sa snaží opäť zmiasť recenzentov zmenou v atmosfére, v ponímaní inštrumentácie a skladieb, ukázať novú tvár a demonštrovať, že sa nebojí zmien. Štipka cynizmu, kus odvahy a ešte väčšia dávka temnoty vytvorili jedinečnú náladu nového albumu, ktorý sa určite oplatí počuť. pokračovanie článku
Leaves sú jednou z úplne najprístupnejších kapiel Islandu. Nemajú experimentálne začiatky a dávnu temnotu Sigur Rós, neprechádzajú z jednotlivých žánrov do iných ako Björk, nevenujú sa hľadaniu novosti ako Múm a nesnažia sa ani tvoriť novodobú klasiku ako Jóhann Jóhansson, či Ólafur Arnalds. Už pri svojom počiatku si stanovili pevné mantinely, ktoré za osem rokov kariéry neprekročili. Skombinovali to najlepšie z brit-popu a art rocku, čo priniesli Coldplay na svojom debute, Doves počas svojej kariéry a Radiohead na začiatku rokov deväťdesiatych.
„We Are Shadows,“ ich tretí album, prichádza čoskoro medzi poslucháčov. Je len napodobňovaním slávnejších kolegov a hľadanie nenájdenej slávy, alebo poctivý kus kvalitnej gitarovej hudby? pokračovanie článku
Our Broken Garden sú neveľmi známe trio z Dánska. Pri nahrávaní debutového albumu „When Your Blackening Shows“ sa uchýlili do opustenej chatky na okraji dediny skrytej medzi lesmi a jazerami. Toto podnetné, až klišéovité prostredie dalo ich albumu atmosféru čistoty, jednoduchosti a neodolateľnej krehkosti, čo je ešte znásobené nádherným hlasom speváčky a skladateľky Anny. Jedná sa len o ďalších severanov nahrávajúcich pokoj a nudu, alebo sú ich skladby naozajstným prínosom pre súčasnú škandinávsku scénu? pokračovanie článku
PJ Harvey sa vracia na hudobnú scénu opäť plná energie, sarkastického humoru a bojovnej nálady. O všetky inštrumentálne záležitosti sa postaral dlhoročný spolupracovník John Parish a Polly mohla plne upriamiť pozornosť na texty a melódie. Opäť temná, no výbušnejšia, jedovatejšia a dramatickejšia ako v minulosti. Vyburuje si PJ len svoj hnev na novinke „A Woman A Man Walked By“, alebo je jej účelom precítené a hodnoverné umenie? Privzala si pána Parisha, aby zachránila svoju kariéru? Je novinka opakovaním samej seba, alebo prináša niečo nové a originálne? pokračovanie článku
Röyksopp sú na hudobnej scéne už desaťročie, počas ktorého však vydali len tri albumy. Každý je iný, dvojica sa snaží nachádzať nové postupy a vytvoriť neopočúvaný zvuk, čo sa im doposiaľ darilo. S novinkou „Junior“ sa spájajú slová ako retro, tanečná hudba a pop. Skĺzli Röyksopp so svojím najchytľavejším a najtanečnejším albumom do vôd stredného prúdu a komercie, alebo sa im podarilo uchovať si vlastnú tvár originálnych tvorcov? Mali šťastnú ruku aj pri výbere vokalistiek? pokračovanie článku
Začiatok jari je úrodnou pôdou pre veselú, slnečnú a optimistickú hudbu, melancholická k nemu však pasuje rovnako dobre. Večery sú ešte stále chladné, rovnako ako tma sa tiež nesnaží odísť. K týmto upršaným, či hmlistým dňom sa hodí pokoj a oddych, napríklad pri citlivých skladbách vybrnkaných gitarou spolu s tichým klavírom a nádherným sopránom. Tieto atribúty spĺňa talentovaná umelkyňa Marissa Nadler, ktorá sa aktuálne vracia so štvrtým albumom „Little Hells.“ Príbehy opustených, nechcených, či mŕtvych postáv zložila a naspievala veľmi senzitívne a sugestívne a novinka predstavuje jeden z vrcholov jari. Máte chuť na prichystanú porciu melanchólie? Tak čítajte ďalej. pokračovanie článku
The Prodigy patria medzi najväčšie legendy tanečnej hudby rokov deväťdesiatych a podľa toho sú na nich kladené aj nároky pri publikovaní nového materiálu. Na scéne sa pohybujú už dvadsaťročie, počas ktorého mohli zhromaždiť dostatok nápadov, rovnako sa však mohli absolútne vyčerpať a prísť o akúkoľvek zaujímavosť a jedinečnosť. Po piatich rokoch sa vracajú s novinkou „Invaders Must Die,“ ktorá prirodzene ponúka niekoľko otáznikov. Hlavne, či pokračujú na sínusoide kvality a originality smerom nadol, alebo sa dokázali vyšvihnúť opäť na vrchol? Keď už sme na poli tanečnej hudby, ochutnajte aj čerstvý materiál nového projektu Kiasmos. Sľubný začiatok, či len napodobňovanie svojich idolov? Vypočujte si a zistíte. pokračovanie článku
Fever Ray je mladý projekt v týchto dňoch vydávajúci debutový album, no napriek tomu nie je nováčik. Stojí za ním produktívna Karin Dreijer Anderssen, ktorá tvorí so svojim bratom Olofom tú najlepšiu švédsku elektroniku pod menom The Knife. Pred troma rokmi dobyli hudobný svet úžasným „Silent Shout“ a po načerpaní síl sa vracia Karin sama. Pomalšia, temnejšia a ešte introvertnejšia. Je „Fever Ray“ len nepodarenou kópiou na slávnu minulosť, alebo pokračuje na ceste k väčšej originalite a kvalite? Prekonala Karin sama seba a dokáza nahrať kus niečo ešte lepšie a zaujímavejšie? pokračovanie článku
Rival Consoles, pseudonym 21 ročného Ryana Lee Westa, len nedávno prenikol do sveta hudby. Prináša mix inteligentnej tanečnej elektroniky z oblasti minimalu a IDM s rovnako dôležitou zložkou vážnej hudby. Táto kombinácia dvoch na prvý pohľad vzdialených esencií pôsobí čerstvo, chytľavo a napomáha jeho cieľu robiť hudbu prístupnú širokému publiku. V najbližších dňoch mu vyjde „Helvetica EP,“ ktoré bude dostupné aj na Slovensku. Ak máte chuť na zmes tanečnej hudby s vážnou a melancholickou, prečítajte si o Rival Consoles viac. pokračovanie článku
Emiliana Torrini je bez akýchkoľvek pochýb veľmi sympatická a talentovaná umelkyňa. Píše jednoduché, no príjemné skladby a spieva do nich svojim krehkým jedinečným hlasom. Pôsobí síce veľmi jemne a zraniteľne, na pondelňajšom koncerte vo viedenskej Szene sa predviedla ako inteligentná zabávačka v tej najlepšej nálade. Poslucháčov očarila natoľko, že sa musela vrátiť dvakrát na pódium, aby predĺžila pôžitok zo svojho vystúpenia, počas ktorého vydala zo seba všetko, čo len mohla. Úžasný koncertný zážitok už za nami, prečítajte si teda, ako všetko prebiehalo a čo boli najkľúčovejšie aspekty jej úspechu. pokračovanie článku
Nouvelle Vague sa po Wilsonicu 2007 objavili na Slovensku už druhýkrát. Na pondelkovom koncerte (2.2) sa predstavili ako sextet, ktorý opätovne rozveselil a roztancoval publikum prostredníctvom príjemne uvoľnených verzií známych punkových a rockových skladieb rokov sedemdesiatych a osemdesiatych. Nejednalo sa o žiadnu rockovú smršť, ale o žartovné, až teatrálne prevedenia v štýle bossa nova, či pomalé a rozvláčne piesne siahajúce k šansónom. Dve krásne a šikovné speváčky, štyria schopní a prispôsobiví inštrumentalisti a takmer dvadsiatka chytľavých skladieb. Čo viac si priať? pokračovanie článku
Milovníci tanečnej hudby, ktorí uplynulý rok spokojne fičali na skvelej hudbe od Gang Gang Dance, Ellen Allien, Clarka, či viac disko naladených Hercules & Love Affair a M83 môžu pokojne ostať na parketoch a čakať na nádielku novej hudby. Veci sa uberajú viac zábavným a popovým smerom, tento trend však nie je v žiadnom prípade príklonom k verklíkovej nekvalite. Čerstvú krv prinesú Telepathe, po pár rokoch sa pripomenú Röyksopp, Karin z The Knife sa objaví sólovo ako Fever Ray a viac popovo sa naladia aj introvertní Telefon Tel Aviv. Čo teda môžete čakať od tanečnej hudby už započatého roka? pokračovanie článku
Hľadieť cez zmrznuté okno a pozorovať blikajúce svetlá. Stojíme, oranžová je rozptýlená, nejasná, rozdrobená na milióny drobných kvapiek, cez ktoré sa snaží predrať dnu, cez chladné sklo na druhú stranu zadýchaného primrznutého priestoru plného ponáhľajúcich sa ľudí. Vonku je už hodiny tma, v autobuse väčšina svetiel nefunguje, na sedadle sa snažím schúliť, zmenšiť plochu kontaktovanú mrazom a spraviť zo seba nepreniknuteľný kompaktný celok, cez ktorého povrch preniknú len pozvaní a odvážni. Mráz medzi nimi nebude. Udalosti do seba zapadajú, teraz si to už uvedomujem a aj preto sa môžem potichu vrátiť naspäť. Konečne. pokračovanie článku
Pri hodnotení kvality hudby je asi najťažšie oddeliť to, čo sa páči nám osobne od toho, čo je naozaj dobré, prepracované a blížiace sa k bezchybnosti. Pri písaní o tej-konkrétnej hudbe potom môže občas vzniknúť malý vnútorný boj, či nasadiť tvrdú a objektívnu kritiku, alebo byť pri hodnotení aspoň troška zhovievavý. Pri vyberaní toho najzaujímavejšieho a podľa mňa aj najlepšieho za hudobný rok 2008 som sa sčasti inšpiroval aj mnohými prestížnymi magazínmi, no spoľahol som sa hlavne na vlastný úsudok, preto dúfam, že si v kompletnej Top10 nájdete svojho favorita za rok 2008. pokračovanie článku
Ak mávnete nad témou slovenskej hudby unudene rukou, možno ste ešte nepočuli o štvorici Noisecut. Skupina od Slnko records tvorí výborný elektropop bližší skôr k zahraničnej tvorbe, v ich zvuku počuť množstvo zaujímavých inšpirácií, no nie našťastie kopírovania svojich vzorov. Kombináciu melancholických textov, prepracovaného vokálu, rockových aranžmánov a dobre zapracovanej elektroniky bolo možné počuť minulú sobotu v bratislavskom Randale. Koncertný zážitok bol jednoznačne kvalitný, rovnako ako ich hudba, ktorú sa rozhodne oplatí vypočuť. pokračovanie článku
Mladý a nádejný umelec Ólafur Arnalds z ľadového Islandu spájajúci prvky klasickej a popovej hudby odohral inšpiratívny koncert vo Viedni. Intimita jeho hudby sa najlepšie hodila do malého klubu, kde počuť každý jeden nádych, organizátori preto vybrali menšiu koncertnú sálu Szene. Príjemný komorný koncert sa rozhodne zaradil popri Sigur Rós, či A Silver Mt. Zion medzi najpútavejšie koncertné zážitky pop music tohto roka. O príčinách môjho nadšenia z Ólafurovho vystúpenia, ale aj časť rozhovoru s umelcom si prečítajte v nasledujúcom texte. pokračovanie článku
> dostratena
tomas.slaninkagmail.com
